Evanjelický › Jeremiáš › 25

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Babylon - bič Hospodinov1 Toto je slovo, ktoré Jeremiášovi za­znelo o celom ľude Júdu v štvr­tom roku jud­ského kráľa Jojákíma, syna Joziášov­ho - bol to pr­vý rok babylon­ského kráľa Nebúkad­necara - 2 ktoré pred­niesol prorok Jeremiáš všet­kému jud­skému ľudu a všet­kým obyvateľom Jeruzalema: 3 Od trinás­teho roku jud­ského kráľa Joziáša, syna Ámonov­ho, až do toh­to dňa, to jest dvad­saťt­ri rokov, mi za­znievalo slovo Hos­podinovo, a hovoril som vám ho ne­pres­taj­ne, ale vy ste ne­počúvali. 4 Hos­podin k vám ne­pres­taj­ne po­sielal všet­kých svojich sluhov, prorokov, ale vy ste ne­pos­lúchali, ani ucho ste ne­na­klonili, aby ste počúvali. 5 Hovoril: Od­vráťte sa každý od svojej zlej ces­ty a od svojich zlých skut­kov a ostanete bývať na pôde, ktorú vám i vašim ot­com Hos­podin dal od vekov až na veky. 6 Nechoďte za inými boh­mi slúžiť a klaňať sa im; ne­popudzuj­te ma výt­vorom svojich rúk. Po­tom nebudem s vami zle na­kladať. 7 No ne­pos­lúch­li ste ma - znie výrok Hos­podinov - aby ste ma výt­vorom svojich rúk moh­li provokovať na vlast­nú škodu. 8 Pre­to tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Pre­tože ste ne­pos­lúchali moje slová, 9 aj­hľa, ja pošlem po všet­ky čeľade severu - znie výrok Hos­podinov - i po svoj­ho sluhu, babylon­ského kráľa Nebúkad­necara, a pri­vediem ich proti tej­to krajine, proti jej obyvateľom i proti všet­kým tým­to okolitým národom; uvalím na nich kliat­bu a urobím z nich pred­met hrôzy a výs­mechu a večné zrúcaniny. 10 Od­stránim spomedzi nich hlas plesania a hlas rados­ti, hlas ženícha a hlas ne­ves­ty, zvuk ručných mlynčekov i svet­lo lam­py. 11 Celá táto krajina bude zborenis­kom a pu­statinou a tieto národy budú sedem­desiat rokov slúžiť babylon­skému kráľovi. 12 Po uplynutí sedem­desiatich rokov po­tres­tám za ich vinu babylon­ského kráľa, i ten národ, i Chal­dej­sko - znie výrok Hos­podinov - a ob­rátim ho na večnú púšť. 13 Tak spl­ním na tej krajine všet­ky slová, ktoré som vy­riekol proti nej, všet­ko, čo je na­písané v tej­to knihe, ako prorokoval Jeremiáš o všet­kých národoch. 14 Aj ich samých zo­tročia mnohé národy a veľkí králi. Tak im od­platím podľa ich skut­kov a podľa diela ich rúk. Kalich Hospodinovho hnevu15 Tak­to mi riekol Hos­podin, Boh Iz­raela: Vez­mi z mojej ruky ten­to kalich s vínom hnevu a na­poj ním všet­ky národy, ku ktorým ťa po­sielam. 16 Keď sa na­pijú, budú sa po­tácať a šalieť pre meč, ktorý po­sielam medzi nich. 17 Ja som vzal kalich z ruky Hos­podinovej a na­pojil som všet­ky národy, ku ktorým ma Hos­podin po­slal: 18 Jeruzalem, mes­tá Júdu, jeho kráľov a jeho kniežatá, aby som ich ob­rátil na zborenis­ko, pred­met úžasu a výs­mechu i kliat­bu, ako je to dnes; 19 faraóna, egypt­ského kráľa, a jeho sluhov, jeho kniežatá i všetok jeho ľud; 20 celú zmiešaninu národov, všet­kých kráľov krajiny Uc, všet­kých kráľov Filištín­ska, Aškelon, Gazu, Ek­rón a zvyšok Ašdódu, 21 Edóm, Moáb a Am­món­cov. 22 Ďalej všet­kých kráľov Týru, všet­kých kráľov Sidónu i všet­kých kráľov po­brežia na druhej strane mora. 23 Aj Dedan i Témá, Búz a všet­kých s ostrihanými sluchami, 24 všet­kých kráľov Arábie i všet­kých kráľov zmiešaniny národov bývajúcich v púšti, 25 všet­kých kráľov zim­rij­ských, elám­skych a méd­skych, 26 ďalej všet­kých kráľov severu, blíz­kych i vzdialených od seba, i všet­ky kráľov­stvá sveta, ktoré sú na po­vr­chu zeme. A po nich sa na­pije kráľ Babylonie. 27 Po­tom im po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Pite, opite sa a dáv­te, pad­nite a ne­povs­taňte pre meč, ktorý po­sielam medzi vás. 28 Ak sa tu však budú zdráhať vziať kalich z ruky a na­piť sa, po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Musíte piť! 29 Lebo, hľa, začínam po­hromu v mes­te, ktoré nosí moje meno, a vy by ste mali os­tať bez tres­tu? Ne­os­tanete bez tres­tu, lebo pri­volám meč na všet­kých obyvateľov zeme - znie výrok Hos­podina moc­nos­tí. 30 Ty im však prorokuj všet­ky tieto slová a po­vedz im: Hos­podin za­hromží z výsos­ti, za­hr­mí zo svoj­ho svätého príbyt­ku. Mohut­ne za­reve nad svojou nivou, rozk­ričí sa ako lisovači hroz­na na všet­kých obyvateľov zeme. 31 Hukot prenik­ne až do končín zeme, lebo Hos­podin má spor s národ­mi, ustanovuje súd nad každým telom. Bez­božných vy­dá meču na­pos­pas - znie výrok Hos­podinov. 32 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Aj­hľa, po­hroma ide z národa na národ a dvíha sa veľká búr­ka z najk­raj­nejších kútov zeme. 33 V onen deň budú Hos­podinom zbití ležať od jed­ného kon­ca zeme po druhý, nebudú ich oplakávať, ani zbierať, ani po­chovávať, hnojom budú na po­vr­chu role. 34 Kvíľte, pas­tieri, kričte, a váľaj­te sa v prachu, predáci stáda. lebo sa na­pl­nili dni, aby vás po­bili a rozp­týlili, pad­nete ako vy­brané barany. 35 Nebude útočis­ka pre pas­tierov ani úniku pre predákov stáda. 36 Počuť bedákanie pas­tierov a kvílenie predákov stáda, lebo Hos­podin ničí ich pas­tvu 37 a hynú po­koj­né nivy pre pálčivý hnev Hos­podinov. 38 Levy opúšťajú svoju húštinu, lebo ich krajina sa zmenila na púšť pre ukrut­ný meč a pre jeho pálčivý hnev.