Evanjelický › Jeremiáš › 30

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Radostná budúcnosť1 Toto slovo za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina: 2 Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Za­píš si do knihy všet­ky slová, ktoré som ti hovoril, 3 lebo, hľa, pri­chádzajú dni - znie výrok Hos­podinov - keď zmením údel svoj­ho iz­rael­ského i jud­ského ľudu, hovorí Hos­podin, vrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich ot­com, a vez­mú ju do vlast­níc­tva. 4 Toto sú slová, ktoré hovoril Hos­podin o Iz­raeli a Júdovi: 5 Tak­to vraví Hos­podin: Počuli sme krik zo strachu, hrôza vlád­ne, a nie je po­koj. 6 Spytuj­te sa a po­zrite, či môže rodiť muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bed­rách sťa rodička? A prečo zbled­la každá tvár? 7 Beda, lebo veľký je to deň, niet mu podob­ného! Je to čas súženia pre Jákoba, ale bude vy­slobodený z neho. 8 V onen deň - to je výrok Hos­podina moc­nos­tí - dolámem jar­mo, ktoré im tlačí šiju, roz­tr­hám ich putá a cudzin­ci ich už nezot­ročia. 9 Ale Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, budú slúžiť, i svoj­mu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím. 10 Ty sa však neboj, sluha môj Jákob, - znie výrok Hos­podinov. A ne­strachuj sa, Iz­rael, lebo, hľa, za­chránim z diaľky teba i tvoje po­tom­stvo z krajiny jeho zajatia. Na­vráti sa Jákob a žiť bude v po­koji, žiť bude bez­starost­ne, a nik ho ne­vyruší, 11 lebo ja som s tebou - znie výrok Hos­podinov - aby som ťa za­chránil. Lebo urobím koniec všet­kým národom, medzi ktoré som vás rozp­týlil. S tebou však ne­urobím koniec, ale po­tres­tám ťa v medziach práva; no bez tres­tu ťa nechať ne­môžem. 12 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Nez­hojiteľný je tvoj úraz, boľavá je tvoja rana. 13 Niet ni­koho, kto by sa ujal tvoj­ho práva, niet lieku na tvoj vred, pre teba niet uzdravenia. 14 Všet­ci, čo ťa mali radi, za­bud­li na teba, ne­pýtajú sa na teba, ako úderom ne­priateľa som ťa ranil ukrut­ným kar­haním, pre­tože veľká je tvoja vina a počet­né sú tvoje hriechy. 15 Čo kričíš nad svojou skazou? Nez­hojiteľná je tvoja bolesť? Pre­tože veľká je tvoja vina a počet­né sú tvoje hriechy, tak­to som naložil s tebou. Zmena údelu Jákobovho16 Pre­to všet­ci, ktorí ťa zožierajú, budú po­hl­tení. A všet­ci tvoji protiv­níci pôj­du do zajatia. Tí, čo ťa plienia, budú vy­plienení, a všet­kých, čo olupujú, vy­dám za korisť. 17 Lebo ťa uzdravím a vy­liečim z tvojich rán, - znie výrok Hos­podinov - pre­tože ťa na­zvali Za­hnanou: to je Si­on, o ktorý sa nik ne­stará. 18 Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja zmením údel stanov Jákobových a milo­sr­d­ný budem jeho obyd­liam. Mes­to sa vy­buduje na svojom náv­rší a palác bude stáť na svojom mies­te. 19 A za­znievať z nich bude pieseň ďakov­ná a hlas roz­rados­tených. Rozm­nožím ich tak, že sa ne­zmenšia, a cťou ich pri­zdobím tak, že nebudú bez­výz­nam­ní. 20 Synovia jeho budú ako za starodáv­na a jeho zbor bude pev­ne stáť predo mnou; ale všet­kých, čo ho utláčajú, po­tres­tám. 21 Jeho vznešený z neho po­vs­tane a jeho vlád­ca vy­j­de z jeho stredu. Pri­pus­tím si ho, a on sa ku mne pri­blíži. Veď kto na­sadí svoj život, aby sa pri­blížil ku mne? - znie výrok Hos­podinov. 22 Vy budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. 23 Hľa, víchor Hos­podinov vy­ráža s hnevom; po­vích­rica sa ženie, zvíri sa na hlavu bez­božných. 24 Ne­od­vráti sa prenikavý hnev Hos­podinov, po­kiaľ ne­vykoná a ne­spl­ní úmys­ly svoj­ho srd­ca. V po­sled­ných dňoch to po­chopíte.