Evanjelický › Jeremiáš › 13

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Podobenstvo o ľanovom páse1 Tak­to mi riekol Hos­podin: Choď a kúp si ľanový pás a polož si ho na bed­rá, ale do vody ho nek­laď! 2 Nato som podľa slova Hos­podinov­ho kúpil pás a opásal som si ním bed­rá. 3 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo po druhý raz tak­to: 4 Vez­mi pás, ktorý si kúpil a máš na bed­rách, a vy­ber sa, choď k Euf­ratu a skry ho tam v skal­nej úžľabine. 5 Šiel som teda a ukryl som ho pri Euf­rate, ako mi pri­kázal Hos­podin. 6 Po uplynutí viacerých dní mi riekol Hos­podin: Vstaň, choď k Euf­ratu a vez­mi od­tiaľ pás, ktorý som ti tam kázal ukryť. 7 Nato som šiel k Euf­ratu, vy­hrabal som a vzal pás z mies­ta, kde som ho ukryl, a hľa, pás bol skazený, nebol na nič súci. 8 Vtedy mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 9 Tak­to vraví Hos­podin: Podob­ne skazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Ten­to zlý ľud, ktorý sa zdráha po­slúchať moje slová, ktorý chodí v za­tvrd­nutos­ti srd­ca a behá za inými boh­mi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako ten­to pás, ktorý je nanič. 11 Lebo ako pás prilieha k bed­rám muža, tak som vinul k sebe celý dom Iz­raela a celý dom Júdu - znie výrok Hos­podinov - aby boli mojím ľudom, menom, chválou a oz­dobou, ale nech­celi po­slúchať. O džbáne s vínom12 Po­vedz im tieto slová: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Každý džbán býva na­pl­nený vínom. Ak ti po­vedia: Či my sami ne­vieme, že každý džbán býva na­pl­nený vínom? 13 po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja na­pl­ním opojením všet­kých obyvateľov tej­to krajiny, tak kráľov, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ako kňazov a prorokov aj všet­kých obyvateľov Jeruzalema. 14 A rozt­ries­kam ich jed­ného o druhého, ot­cov i synov spolu - znie výrok Hos­podinov; nezľutujem sa a ne­ušet­rím ich, ani milo­sr­den­stvo ne­prejavím, kým ich ne­zničím. 15 Čuj­te a na­slúchaj­te, nebuďte pyšní, lebo Hos­podin hovorí: 16 Vzdaj­te česť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, skôr, ako sa zo­tmie, skôr, ako vám za súm­raku nohy narazia na vr­chy! Vy čakáte na svet­lo, ale On ho ob­ráti na tmu a zmení na tem­notu. 17 Ak však ne­pos­lúch­nete, v skrytos­ti bude plakať moja duša, pre vašu pýchu slzy roniť, a slzy mi zalejú oči, lebo stádo Hos­podinovo je zajaté. Hrozba Jojákímovi18 Po­vedz kráľovi a vladár­ke: Sad­nite si nižšie, lebo vám spad­la z hlavy vaša sláv­na koruna. 19 Za­vreté sú mes­tá Negebu, a nik ich ne­ot­vorí! Od­vedený je celý Júda, ú­pl­ne od­vedený. Nárek nad Jeruzalemom20 Zdvih­nite oči a hľaďte na tých, ktorí pri­chádzajú od severu! Kdeže je stádo, čo ti bolo zverené, tvoje nád­her­né ov­ce? 21 Čo po­vieš, keď nad tebou ustanovia tých, ktorých si si vy­učil za priateľov? Nezach­vátia ťa boles­ti ako rodiacu ženu? 22 A keď sa opýtaš v duchu: Prečo ma toto pos­tih­lo? Pre tvoje mnohé viny od­halili ti podol­ky, spôsobili ti násilie. 23 Či môže čer­noch zmeniť svoju kožu a le­opard svoje škvr­ny? Či by ste aj vy moh­li dob­re robiť, keď ste sa na­učili zle robiť? 24 Sťa lietajúcu plevu rozp­týlim ich vet­rom od púšte. 25 Toto je tvoj lós, tvoj údel, ktorý som ti vy­meral - znie výrok Hos­podinov - lebo si za­budol na mňa, a na klam si sa spoliehal. 26 Ja sám ti vy­hr­niem podol­ky na tvár, nech je zjav­ná tvoja po­tupa, 27 tvoje cudzoložs­tvá a tvoje chlip­né er­džanie, tvoje haneb­né smils­tvo. Na pahor­koch, na poli videl som tvoje ohav­nos­ti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nech­ceš očis­tiť! Do­kedy to ešte tak bude?