Evanjelický › Jeremiáš › 49

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Proti Ammóncom1 O Am­món­coch. Tak­to vraví Hos­podin: Či Iz­rael ne­má synov, či ne­má dediča? Prečo Mil­kóm zau­jal Gáda a jeho ľud sa usadil v jeho mes­tách? 2 Pre­to, hľa, pri­chádza čas - znie výrok Hos­podinov - že dám znieť voj­novému po­kriku proti Rab­be Am­món­cov; zmení sa na hromadu trosiek a jeho dediny budú pod­pálené. Iz­rael bude vlast­niť tých, čo ho zbavili dedičs­tva, - vraví Hos­podin. 3 Kvíľ, Chešbón, lebo Aj je spus­tošený; kričte, dcéry Rab­by, opášte sa vrecovinou, žiaľte a túlaj­te sa po ohradách! Lebo Mil­kóm pôj­de do vy­hnan­stva spolu so svojimi kňaz­mi a kniežatami. 4 Čo sa honosíš údoliami, hoci je bohaté tvoje údolie, ty ne­pos­lušná dcéra, ktorá si dúfala vo svoje po­klady vraviac: Kto ma smie na­podob­niť? 5 Aj­hľa, ja pri­vediem na teba hrôzu zo všet­kých strán - znie výrok Pána, Hos­podina moc­nos­tí. Roz­pŕch­nete sa každý svojou stranou, nik ne­z­hromaždí utečen­cov. 6 Po­tom však zmením údel Am­món­cov - znie výrok Hos­podinov. Proti Edómu7 O Edóme. Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Niet už múd­ros­ti v Témáne a zmiz­la rada roz­um­ných, zmarená je ich múd­rosť? 8 Utečte, ob­ráťte sa, byd­lis­ko si urob­te hl­boké, obyvatelia Dedánu, lebo pri­vediem naň skazu Ézavovu v čase, v ktorom ho po­tres­tám. 9 Ak prídu k tebe oberači hroz­na, ne­ponechajú paber­ky. Ak prídu zlodeji v noci, narobia skazy, koľko chcú. 10 Lebo ja pop­rezerám Ézava, od­halím jeho skrýše; nebude sa môcť schovať. Zničené bude jeho po­tom­stvo i príbuzen­stvo a z jeho susedov nik ne­povie: 11 Nechaj svoje siroty, ja ich za­chovám nažive, a tvoje vdovy sa budú môcť ku mne utiekať. 12 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, tí, ktorí ne­mali piť kalich, musia ho piť, a ty máš os­tať bez tres­tu? Ne­os­taneš bez tres­tu; ale musíš ho vy­piť. 13 Lebo som pri­sahal sám na seba - znie výrok Hos­podinov: Boc­ra bude pred­metom úžasu a po­tupy, zrúcaninou a kliat­bou, i všet­ky jej mes­tá budú večným zborenis­kom. 14 Počul som zvesť od Hos­podina, po­sol je po­slaný medzi národy: Zhromaždite sa a poďte proti nej, po­vs­taňte do boja! 15 Lebo som ťa urobil malým medzi národ­mi, opo­vr­hnutým medzi ľuďmi. 16 Hrôza, ktorú si šíril, ťa sklamala, i pýcha tvoj­ho srd­ca, ty, čo pre­bývaš v skal­ných rok­linách a pri­dŕžaš sa vy­sokých kop­cov. Ak si po­stavíš hniez­do tak vy­soko ako orol, zvrh­nem ťa od­tiaľ - znie výrok Hos­podinov. 17 Edóm bude pu­statinou; každý, kto prej­de cezeň, užas­ne a po­smešne za­syčí nad jeho roz­ličnými ranami. 18 Ako pri vy­vrátení Sodomy, Gomory a ich sused­ných miest, tak riekol Hos­podin: Ni­kto sa tam ne­usadí a nijaký človek sa nebude v ňom zdržiavať. 19 Aj­hľa, ako lev vy­stupuje z jor­dán­skej húšte na stále zelené pas­tviny, tak ich v okamihu zaženiem od­tiaľ a ustanovím tam svoj­ho vy­voleného. Veď kto je ako ja? Kto ma vez­me na zod­poved­nosť? A kto je pas­tierom, ktorý by ob­stál predo mnou? 20 Pre­to počuj­te radu Hos­podinovu, ktorú chys­tá proti Edómu, a Jeho úmys­ly, ktoré má proti obyvateľom Témánu: Veru, od­vlečú ich - aj naj­bied­nejšie kusy stáda - veru, aj vlast­ná pas­tva sa zhrozí nad nimi. 21 Na hr­mot ich pádu za­trasie sa zem, ich hlasitý krik bude počuť pri Čer­venom mori. 22 Aj­hľa, vy­stúpi a vzliet­ne ako orol a rozp­res­trie kríd­la nad Boc­ru. Srd­ce edóm­skych hr­dinov bude v ten deň ako srd­ce ženy v pôrod­ných boles­tiach. Proti Damasku23 O Damas­ku. Na han­bu vy­šiel Chamat i Ar­pád, lebo zlú správu počuli, srd­ce sa im zmieta starosťou, ne­vie sa upokojiť. 24 Ochabol Damask, dal sa na útek, ľak sa ho zmoc­nil. Úz­kosť a bôle ho za­chvátili ako rodičku. 25 Prečo nie je opus­tené sláv­ne mes­to, moje roz­košné mes­to? 26 Pre­to jeho junáci pad­nú na jeho námes­tiach a v ten deň zhynú všet­ci bojov­níci - znie výrok Hos­podina vojov. 27 Za­pálim oheň na hrad­bách Damas­ku, ten strávi Ben-Hadadove paláce. Proti Arabom28 O Kédáre a kráľov­stvách Chácóru, ktoré porazil babylon­ský kráľ Nebúkad­necar. Tak­to vraví Hos­podin: Po­vs­taňte, tiah­nite proti Kédáru a ničte synov Východu! 29 Po­berú im ich stany a ich stáda, ich stanové závesy a všet­ko náčinie; vez­mú im ich ťavy a pri­volajú im: Hrôza zo všet­kých strán! 30 Utečte, rých­lo bežte, bývaj­te hl­boko, obyvatelia Chácóru - znie výrok Hos­podinov - lebo babylon­ský kráľ Nebúkad­necar zo­snoval proti vám plán, vy­mys­lel zámer proti vám. 31 Po­vs­taňte, tiah­nite proti bez­starost­nému národu, ktorý v bez­pečí pre­býva - znie výrok Hos­podinov - ne­má brány ani závory, býva osamote. 32 Ich ťavy budú lúpežou a množs­tvo ich stád korisťou. Rozo­sejem ich do všet­kých vet­rov, tých, čo si strihajú sluchy, a zo všet­kých strán pri­vediem na nich skazu - znie výrok Hos­podinov. 33 Chácór sa stane príbyt­kom šakalov a púšťou naveky. Ni­kto tam nebude bývať a nebude sa tam zdržovať ľud­ský tvor. Proti Élámu34 Slovo, ktoré za­znelo prorokovi Jeremiášovi o Éláme na začiat­ku panovania jud­ského kráľa Cid­kiju. 35 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Aj­hľa, ja dolámem luk Élámu, pr­votinu jeho sily. 36 A pri­vediem štyri vet­ry na Élám zo štyroch nebes­kých strán; rozo­sejem ich do všet­kých tých­to vet­rov; nebude národa, ku ktorému by ne­prišli rozoh­naní z Élámu. 37 Élám­cov na­pl­ním strachom pred ich ne­priateľmi i pred tými, čo im siahajú na život. Pri­vediem na nich po­hromu, pálčivosť môj­ho hnevu - znie výrok Hos­podinov - a pošlem za nimi meč, kým ne­skon­cujem s nimi. 38 Po­stavím svoj trón v Éláme a vy­kynožím tam kráľov i kniežatá - znie výrok Hos­podinov - 39 ale v po­sled­ných časoch po­zmením údel Élámu - znie výrok Hos­podinov.