Evanjelický › Jeremiáš › 38

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Jeremiáš v cisterne a jeho záchrana1 Ale Šéfat­já, syn Mat­tánov, Gedal­ja, syn Pašchúrov, Júchal, syn Šelem­jov, a Pašchúr, syn Mal­kijov, počuli slová, ktoré hovoril Jeremiáš všet­kému ľudu: 2 Tak­to vraví Hos­podin: Kto býva v tom­to mes­te, zo­mrie mečom, hladom a morom, kto však vy­j­de k Chal­dej­com, ostane nažive. Život mu ostane ako korisť a bude žiť. 3 Tak­to vraví Hos­podin: Toto mes­to bude určite vy­dané do moci voj­ska babylon­ského kráľa, a ten ho za­berie. 4 Nato kniežatá po­vedali kráľovi: Toh­to muža treba vy­dať na sm­rť, lebo tak­to oslabuje ruky bojov­níkov, ktorí ešte os­tali v tom­to mes­te, i ruky všet­kého ľudu, keď im hlása také reči. Veď ten­to muž sa ne­snaží o blaho toh­to ľudu, ale o jeho skazu. 5 Kráľ Cid­kija od­povedal: Aj­hľa, máte ho v rukách; veď kráľ ne­zmôže nič proti vám. 6 Chytili teda Jeremiáša a hodili ho do cis­ter­ny kráľoviča Mal­kiju, ktorá je na ná­dvorí stráže. Jeremiáša spus­tili na po­v­razoch. V cis­ter­ne nebolo vody, ale len bah­no, a Jeremiáš sa ponoril do bah­na. 7 Kúšijec, eunuch Ebed-Melech, ktorý bol práve v kráľov­skom paláci, počul, že Jeremiáša uvr­h­li do cis­ter­ny, kým kráľ bol v Ben­jamín­skej bráne. 8 Ebed-Melech vy­behol z kráľov­ského paláca a po­vedal kráľovi: 9 Pane môj, kráľ, tí mužovia veľmi zle naložili s prorokom Jeremiášom, keď ho hodili do cis­ter­ny. Umrie tam hladom, lebo už niet chleba v mes­te. 10 Vtedy kráľ roz­kázal Kúšij­covi Ebed-Melechovi: Vez­mi si od­tiaľto troch chlapov a vy­tiah­ni proroka Jeremiáša z cis­ter­ny skôr, ako umrie. 11 Ebed-Melech si vzal chlapov, vošiel do kráľov­ského paláca, do miest­nos­ti pod po­klad­nicou, vzal si od­tiaľ staré a zo­draté han­dry a spus­til ich Jeremiášovi po po­v­razoch do cis­ter­ny. 12 Kúšijec Ebed-Melech po­vedal Jeremiášovi: Polož si staré a zo­draté han­dry pod pazuchy pod po­v­razy; Jeremiáš urobil tak. 13 Po­tom ho vy­tiah­li po­v­raz­mi z cis­ter­ny a Jeremiáš os­tal na ná­dvorí strážnice. Tajný rozhovor kráľa s prorokom14 Kráľ Cid­kija po­slal po proroka Jeremiáša a vzal ho so sebou k tretiemu vchodu do domu Hos­podinov­ho. Kráľ po­vedal Jeremiášovi: Voľačo sa ťa chcem opýtať, nezataj nič predo mnou. 15 Jeremiáš po­vedal Cid­kijovi. Ak ti podám zvesť, iste ma vy­dáš na sm­rť, a ak ti dám radu, ne­pos­lúch­neš ma. 16 Vtedy kráľ Cid­kija po­tajom­ky pri­sahal Jeremiášovi: Akože žije Hos­podin, ktorý nám dal ten­to život, ne­vydám ťa na sm­rť, ne­vydám ťa ani do rúk oných mužov, ktorí ti siahajú na život. 17 Vtedy Jeremiáš po­vedal Cid­kijovi: Tak­to vraví Hos­podin, Boh moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Ak sa na­ozaj vzdáš kniežatám babylon­ského kráľa, ty ostaneš nažive a toto mes­to nebude spálené ohňom; ostaneš nažive ty i tvoj dom. 18 Ak sa však ne­vzdáš kniežatám babylon­ského kráľa, toto mes­to bude vy­dané Chal­dej­com do rúk, a tí ho spália, a ani ty im ne­unik­neš z rúk. 19 Kráľ Cid­kija po­vedal Jeremiášovi: Bojím sa Júdej­cov, ktorí pre­beh­li ku Chal­dej­com, že ma vy­dajú do ich rúk a budú si zo mňa robiť po­smech. 20 Jeremiáš na to po­vedal: Ne­vydajú ťa. Po­slúch­ni Hos­podina v tom, čo ti zves­tujem; dob­re sa ti bude vodiť, aj ty ostaneš nažive. 21 Ak sa však zdráhaš vzdať, toto slovo mi zjavil Hos­podin: 22 Aj­hľa, všet­ky ženy, ktoré os­tali v paláci jud­ského kráľa, budú vy­vedené ku kniežatám babylon­ského kráľa a budú hovoriť: Za­vied­li a pre­moh­li ťa tvoji dob­rí priatelia; keď ti v blate uviaz­li nohy, od­vrátili sa preč. 23 Všet­ky tvoje ženy i tvojich synov vy­vedú k Chal­dej­com; ani ty im ne­unik­neš z rúk, ale babylon­ský kráľ ťa chytí a toto mes­to spáli. 24 Vtedy Cid­kija po­vedal Jeremiášovi: Nech sa ni­kto nedoz­vie o tých­to veciach, inak zo­mrieš. 25 Ak sa do­počujú kniežatá, že som s tebou hovoril, prídu k tebe a požiadajú ťa: Po­vedz nám, čo si hovoril kráľovi a čo ti hovoril kráľ; nezataj nič pred na­mi, inak ťa usmr­tíme! - 26 po­vedz im: Pred­ložil som kráľovi svoju úpen­livú pros­bu, aby ma ne­vracal do domu Jonátánov­ho, aby som tam nezom­rel. 27 Keď všet­ky kniežatá prišli k Jeremiášovi a vy­pytovali sa ho, on im po­vedal cel­kom tak, ako mu kráľ pri­kázal. Umĺk­li teda a od­išli od neho, lebo ni­kto ne­počul onen roz­hovor. 28 Jeremiáš os­tal po­tom na ná­dvorí stráže až do dňa, keď Jeruzalem bol dobytý.