Evanjelický › Jeremiáš › 15

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Zákaz prehovorenia a nová hrozba1 Ale Hos­podin mi riekol: Keby aj sám Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, nebudem na­klonený tomuto ľudu. Pošli ich odo mňa, nech odídu! 2 A keď sa ťa opýtajú: Kam máme ísť? od­povedz im: Tak­to vraví Hos­podin: Kto pat­rí smr­ti, na sm­rť, kto pat­rí meču, pod meč, kto pat­rí hladu, do hladu, kto pat­rí zajatiu, do zajatia. 3 Na­sadím proti nim štyri príbuz­né veci - znie výrok Hos­podinov: meč, aby vraždil; psov, aby tr­hali; nebes­kých vtákov a poľnú zver, aby žrali a hubili. 4 Dám ich ako dôvod k úžasu vo všet­kých kráľov­stvách zeme za to, čo jud­ský kráľ Menašše, syn Ezechiášov, porobil v Jeruzaleme. Záhuba Jeruzalema5 Kto bude mať súcit s tebou, Jeruzalem? Kto ťa poľutuje? Kto za­bočí k tebe opýtať sa, či sa máš dob­re? 6 Ty si ma za­vr­hol - znie výrok Hos­podinov - od­vrátil si sa mi chrb­tom; nuž vy­strel som ruku proti tebe a zničím ťa, unavil som sa zľutovávať. 7 Vejačkou som ich pre­vial v bránach krajiny. Ob­ral som o deti, za­hubil som svoj ľud, pre­tože sa ne­od­vrátil od svojich ciest. 8 Ich vdovy sa mi rozm­nožili viac ako piesok mora; na mat­ky mladých ľudí som pri­viedol pus­tošiteľa na­polud­nie; zrazu som na nich spus­til hrôzu a zdesenie. 9 Omd­lela rodička sied­mich synov, vy­dých­la dušu, zašlo jej sln­ko ešte za dňa, sklamaná je a za­han­bená. Ich zvyšok vy­dám meču na­pos­pas pred ich ne­priateľmi - znie výrok Hos­podinov. Jeremiáš v ťažkom pokušení10 Beda mi, mat­ka moja, že si ma zrodila, muža sporu a sváru pre celú krajinu. Ne­požičiaval som, ani mne ne­požičiavali, pred­sa ma všet­ci pre­klínajú. 11 Nech sa tak stane, Hos­podine, ak som Ti čo naj­lepšie ne­slúžil, ak som na Teba nenaliehal za ne­priateľa v čase jeho nešťas­tia a súženia. 12 Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? 13 Tvoje bohat­stvo a po­klady vy­dám na lúpež bez kúp­nej ceny, a to pre všet­ky tvoje hriechy na celom tvojom území. 14 Donútim ťa slúžiť tvojim ne­priateľom v krajine, ktorú ne­poz­náš, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť. 15 Ty to vieš, Hos­podine; roz­pomeň sa na mňa a ujmi sa ma, po­msti sa za mňa na mojich prena­sledovateľoch a nenič ma tým, že im zhovievaš. Vedz, že pre Teba znášam po­hanenie. 16 Keď sa vy­skyt­li Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môj­mu srd­cu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hos­podine, Bože moc­nos­tí. 17 Ne­sedával som v kruhu žar­tujúcich a nejasal som; pre Tvoju ruku sedím osamelý, lebo si ma na­pl­nil svojím hnevom. 18 Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana ne­vyliečiteľná? Nech­ce sa za­hojiť. Chceš byť voči mne ako klam­ný po­tok, voda, na ktorú sa nedá spoľah­núť? 19 Pre­to tak­to vraví Hos­podin: Ak sa ob­rátiš, na­vrátim ťa, aby si opäť stával predo mnou, ak budeš vy­slovovať iba to, čo je vzác­ne, a nie pod­lé, budeš akoby mojimi ús­tami! Nech sa oni ob­rátia k tebe, ale ty sa k nim ne­ob­racaj! 20 A urobím ťa pre ten­to ľud pev­ným bron­zovým múrom; keď budú bojovať proti tebe, ne­premôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ti po­máhal a za­chraňoval ťa - znie výrok Hos­podinov. 21 A vy­trh­nem ťa z rúk zlých ľudí a vy­kúpim ťa z moci násil­níkov.