Evanjelický › Jeremiáš › 5

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Príčina súdu Božieho1 Prej­dite ulicami Jeruzalema, po­zeraj­te sa a do­zvedaj­te; hľadaj­te po jeho námes­tiach; ak náj­dete nie­koho, kto za­chováva právo a hľadá prav­du, od­pus­tím mu. 2 Ak aj hovoria: Na živého Hos­podina! v skutočnos­ti krivo pri­sahajú. 3 Hos­podine, či Tvoje oči nehľadajú prav­du? Bil si ich, ale necítili bolesť, ničil si ich, ale nech­celi prijať výs­trahu; za­tvr­dili si tváre viac než kameň, nech­celi sa ob­rátiť. 4 Ja som si však po­mys­lel: Len níz­ko po­stavení ľudia počínajú si bláz­nivo, lebo ne­poz­najú ces­tu Hos­podinovu, Boží práv­ny poriadok. 5 Záj­dem k vy­soko po­staveným, s nimi sa po­zhováram, lebo tí po­znajú ces­tu Hos­podinovu, práv­ny poriadok svoj­ho Boha. Lenže aj títo polámali jar­mo, roz­tr­hali putá. 6 Pre­to ich po­bije lev z lesa a step­ný vlk ich zničí. Le­opard strieh­ne na ich mes­tá, roz­tr­há každého, kto z nich vy­kročí, lebo ich prie­stup­kov je mnoho a veľké je ich od­pad­líc­tvo. 7 Ako ti to môžem od­pus­tiť? Tvoji synovia ma opus­tili a pri­sahali na tých, čo nie sú boh­mi. Keď som ich sýtil, páchali cudzoložs­tvo, schádzali sa v dome ne­vies­t­ky. 8 Zmenili sa na vy­kŕmené, buj­né žreb­ce, každý er­dží za ženou blížneho. 9 Či by som toto ne­mal po­tres­tať - znie výrok Hos­podinov - a či by som sa ne­mal po­mstiť na národe, ako je ten­to? 10 Vy­stúp­te na jeho viničné terasy a ničte ho, no k zániku ho ne­priveďte. Od­stráňte jeho letoras­ty, lebo ne­pat­ria Hos­podinovi. 11 Lebo sa mi dom Iz­raela a dom Júdu ú­pl­ne spreneveril - znie výrok Hos­podinov. 12 Za­preli Hos­podina a po­vedali: On nič ne­spraví! Ne­príde na nás nič zlé; ani meč, ani hlad nezakúsime. 13 Aj proroci sú len vietor a Slova nieto v nich; nech sa im stane podľa toho! 14 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Boh moc­nos­tí: Keďže ste toto slovo vy­riek­li, ja zmením svoje slová v tvojich ús­tach na oheň, tých­to ľudí na drevo, a strávi ich. 15 Dom Iz­raela! Aj­hľa, pri­vediem na vás národ zďaleka - znie výrok Hos­podinov. Národ vy­trvalý, národ pradáv­ny, národ, ktorého reč ne­poz­náš, a nerozumieš, čo hovorí. 16 Sťa ot­vorený hrob je jeho tulec, samí hr­dinovia. 17 Ten požerie tvoju žat­vu i chlieb, požerie tvojich synov i dcéry, požerie tvoje ovce a tvoj dobytok, požerie ti viniče aj figov­níky. Mečom dobyje tvoje opev­nené mes­tá, na ktoré sa spoliehaš. 18 No ani v tom čase - znie výrok Hos­podinov - ne­spôsobím váš ú­pl­ný zánik. 19 Keď sa budú po­tom pýtať: Prečo nám Hos­podin, náš Boh, urobil toto všet­ko, od­povedz im: Ako ste opus­tili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo vlast­nej krajine, tak budete slúžiť cudzin­com v krajine, ktorá nie je vaša. 20 Oznám­te to v dome Jákobovom a roz­hlasuj­te v Jud­sku: 21 Počuj­te toto, vy, ľud bláz­nivý a bez roz­umu! Oči majú, a ne­vidia, uši majú, a ne­počujú. 22 Nebojíte sa ma? - znie výrok Hos­podinov. Nezach­vejete sa predo mnou? Ja som určil moru piesok za hrádzu, za večnú hranicu, ktorú ne­prek­ročí. Hoci dorážajú jeho vl­ny, nič ne­zmôžu, hoci hučia, ne­prek­ročia ju. 23 Ale ľud ten­to má od­boj­né a vzdorovité srd­ce; od­vrátili sa a od­išli. 24 Ni­kdy si ne­pomys­lia: Boj­me sa Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý v pravý čas dáva pŕšku, jesen­ný i jar­ný dážď, za­chováva nám týžd­ne určené na žat­vu. 25 Vaše viny toto narušili a vaše hriechy vás pri­pravili o blaho. 26 Lebo sa našli bez­božníci v mojom ľude, zhr­bení strieh­nu ako vtáčnici; osíd­la na­stavujú, chytajú ľudí. 27 Ako kôš býva pl­ný vtákov, tak sú ich domy pl­né pod­vodu. Pre­to sa vzmoh­li a zbohat­li. 28 Stučneli a zmľan­draveli, pre­kypujú zlými rečami, o súd sa ne­starajú, o súd sirôt, o právo chudob­ných ne­stoja, a pred­sa majú pros­pech. 29 Či toto ne­mám po­tres­tať - znie výrok Hos­podinov - a či sa ne­pom­stiť na národe, ako je ten­to? 30 Hroz­né a úžas­né veci sa dejú v krajine: 31 Proroci lživo prorokujú a kňazi vlád­nu na vlast­nú päsť. Ale môj­mu ľudu sa to tak páči. Čo však urobíte, keď sa to skončí?