Evanjelický › Jeremiáš › 9

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Skazenosť ľudu1 Ó, kiežby som mal na púšti pút­nic­ké prís­trešie, aby som mohol opus­tiť svoj ľud a odísť od neho, lebo všet­ci sú cudzoložník­mi a zber­bou zrad­cov. 2 Na­pínajú si jazyk ako luk, lož, a nie prav­da vlád­ne v krajine. Od jed­ného zla k druhému po­stupujú, ale mňa ne­poz­najú - znie výrok Hos­podinov. 3 Maj­te sa na po­zore jeden pred druhým, nedôveruj­te ani jed­nému bratovi, lebo každý brat klame a každý priateľ chodí a ohovára. 4 Jeden pod­vádza druhého a nehovoria prav­du, na­učili sa jazykom hovoriť lož, konajú pre­vrátene, ne­vládzu sa ob­rátiť. 5 Ú­tlak na ú­tlak, pod­vod na pod­vod, nech­cú ma po­znať - znie výrok Hos­podinov. 6 Pre­to tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Hľa, ja ich pre­tavím a pre­skúšam. Veď ako si mám počínať voči dcére svoj­ho ľudu? 7 Ich jazyk je smr­tiacim šípom, každý ús­tami pod­vod­ne hovorí; vľúd­ne hovorí s blížnym, v srd­ci mu však chys­tá ú­klady. 8 Ne­mal by som ich za to po­tres­tať? - znie výrok Hos­podinov. Alebo ne­mám sa po­mstiť na takom­to ľude? Žalospev9 Daj­te sa do plaču a kvílenia nad vr­ch­mi a nad pas­tvinami púšte do žalo­spevu, lebo sú spus­tošené, takže tam nik ne­prej­de, ani hlas stáda nezačujú. Od vtákov nebes­kých po zvieratá, všet­ko ušlo a od­beh­lo. 10 A Jeruzalem zmením na hŕbu skál, na br­loh šakalov, aj jud­ské mes­tá zmením na pu­statinu bez obyvateľov. 11 Kto je taký múd­ry, aby to vy­svet­lil, a aby oznámil, čo hovorili ús­ta Hos­podinove: Prečo hynie krajina, spus­tošená sťa púšť, takže nik ňou ne­prej­de? 12 Tu riekol Hos­podin: Opus­tili môj zákon, ktorý som im pred­ložil, a ne­pos­lúch­li môj hlas, ani podľa neho nechodili, 13 ale chodili za svojím za­tvrd­nutým srd­com a za baal­mi, čomu ich na­učili ot­covia. 14 Pre­to tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Aj­hľa, na­kŕmim ten­to ľud palinou a na­pojím ich jedovatou vodou. 15 Rozp­týlim ich medzi národy, ktoré ne­poz­najú ani oni, ani ich ot­covia, a pošlem za nimi meč, kým ich ne­vykynožím: 16 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Uvážte a za­volaj­te plačky, nech prídu, a pošlite po múd­re ženy, nech dôj­du, 17 a nech sa rých­lo dajú do kvílenia nad na­mi; nech nám oči slzy ronia a mihal­nice vlh­nú vodou. 18 Lebo počuť nárek Si­ona: Ako sme len spus­tošení, veľmi sme za­han­bení; opus­tili sme krajinu, lebo nám roz­metali príbyt­ky. 19 Ženy, počuj­te slovo Hos­podinovo, nech vaše ucho vníma slovo Jeho úst, a na­učte svoje dcéry kvíleniu a jed­na druhú žalo­spevu. 20 Lebo sm­rť nám lezie do okien a vstúpila do našich palácov kynožiť deti z ulice a mláden­cov z námes­tí. 21 Hovor: Toto je výrok Hos­podinov: Tak pad­nú mŕt­voly ľudí ako hnoj na pole, ako snopy za žen­com, a niet ni­koho, kto by ich po­zbieral. Opravdivá múdrosť22 Tak­to vraví Hos­podin: Nech­váľ sa, múd­ry, svojou múd­rosťou! Nech­váľ sa, silák, svojou silou! Nech­váľ sa, boháč, svojím bohat­stvom! 23 Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je roz­um­ný a že mňa po­zná, že ja, Hos­podin, pre­ukazujem milosť, právo a spravod­livosť na zemi, lebo v tých­to veciach mám záľubu - znie výrok Hos­podinov. Neobrezanosť Izraela24 Aj­hľa, pri­chádzajú dni - znie výrok Hos­podinov - že po­tres­tám všet­kých ob­rezaných na pred­kožke: 25 Egypt, Júdu, Edóm, Am­món­cov, Moáb a všet­kých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti; lebo všet­ky národy sú ne­ob­rezané, aj celý Iz­rael má ne­ob­rezané srd­ce.