Evanjelický › Jeremiáš › 35

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Poslušnosť Rechabovcov, neposlušnosť Júdu1 Slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina za čias jud­ského kráľa Jojákíma, syna Joziášov­ho: 2 Choď do domu Rechabov­cov, poroz­právaj sa s nimi a za­veď ich do domu Hos­podinov­ho, do jed­nej zo siení, a daj sa im na­piť vína. 3 Vzal som teda Jaazan­ju, syna Jir­meju, vnuka Chabacin­jov­ho, aj jeho bratov a všet­kých jeho synov ako aj celú rodinu Rechabov­cov. 4 Vo­viedol som ich do domu Hos­podinov­ho, do siene synov Božieho muža Chánána, syna Jig­dal­jov­ho, ktorá je vedľa siene kniežat nad sieňou strážcu prahu Maaseju, syna Šal­lumov­ho. 5 Po­stavil som pred členov domu Rechabov­ho krčahy pl­né vína i čaše a po­vedal som im: Na­pite sa vína! 6 Ale oni od­povedali: Ne­pijeme víno, lebo náš pra­otec Jonádáb, syn Rechabov, nám pri­kázal: Ne­pite ni­kdy víno, ani vy, ani vaši synovia! 7 Ne­po­stav­te si ani dom, ne­sej­te semeno, ne­vysádzaj­te ani ne­vlast­nite vinicu, ale po celý svoj život bývaj­te v stanoch, aby ste dlho žili na pôde, na ktorej sa zdržujete ako cudzin­ci. 8 My sme vo všet­kom po­slúch­li hlas nášho pra­ot­ca Jonádába, syna Rechabov­ho, ktorý nám pri­kázal, aby sme ne­pili víno po celý náš život ani my, ani naše ženy, ani naši synovia, ani naše dcéry, 9 aby sme si ne­stavali domy na bývanie. Ne­máme ani vinice ani pole ani osivo, 10 ale bývali sme v stanoch. Po­slúch­li sme teda a konali sme všet­ko tak, ako nám pri­kázal náš pra­otec Jonádáb. 11 Keď babylon­ský kráľ Nebúkad­necar pri­tiahol do krajiny, po­vedali sme si: Poďte, vtiah­nime do Jeruzalema pred chal­dej­ským a pred sýr­skym voj­skom. A tak sme os­tali bývať v Jeruzaleme. 12 Vtedy za­znelo slovo Hos­podinovo k Jeremiášovi: 13 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Choď a po­vedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Nedáte sa po­učiť a ne­pos­lúch­nete moje slová? - znie výrok Hos­podinov. 14 Slová Jonádába, syna Rechabov­ho, ktorý svojim synom za­kázal piť víno, sa za­chovávajú; lebo ne­pijú víno pod­nes, po­slúchajú príkaz svoj­ho pra­ot­ca. Ja však hovorím k vám ne­us­tále, ale ne­pos­lúchate ma. 15 Po­sielal som k vám ne­pres­taj­ne všet­kých svojich služob­níkov, prorokov, s po­sols­tvom: Vráťte sa každý zo svojej zlej ces­ty, na­prav­te svoje skut­ky a nechodievaj­te za inými boh­mi slúžiť im; po­tom ostanete bývať na pôde, ktorú som dal vám i vašim ot­com. Ale vy ste ne­počúvali a ne­pos­lúchali ste ma. 16 Veru, synovia Jonádába, syna Rechabov­ho, za­chovávajú príkaz svoj­ho pra­ot­ca, ktorý im dal, ale mňa ten­to ľud ne­pos­lúcha. 17 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Boh moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Aj­hľa, ja pri­vediem na Júdu a na všet­kých obyvateľov Jeruzalema všet­ko nešťas­tie, ktorým som im po­hrozil, pre­tože som hovoril k nim, ale ne­pos­lúchali, volal som, ale ne­od­povedali. 18 Po­tom Jeremiáš po­vedal rodu Rechabov­cov: Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Pre­tože ste po­slúchali príkaz svoj­ho pra­ot­ca Jonádába, za­chovali ste všet­ky jeho príkazy a konali ste podľa toho, ako vám pri­kázal, 19 pre­to tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Jonádábovi, synovi Rechabov­cov, nebude ni­kdy chýbať ten, čo by stál v mojej službe.