Evanjelický › Jeremiáš › 32

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Kúpa poľa - znamenie budúceho blaha1 Slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina v desiatom roku jud­ského kráľa Cid­kiju, to jest osem­nás­teho roku Nebúkad­necara. 2 Vtedy voj­sko babylon­ského kráľa ob­liehalo Jeruzalem; prorok Jeremiáš bol však väz­nený na ná­dvorí stráže, ktoré pat­rilo k domu jud­ského kráľa, 3 kde ho uväz­nil jud­ský kráľ Cid­kija s výčit­kou: Prečo prorokuješ: Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, vy­dám toto mes­to do rúk babylon­ského kráľa, takže ho zauj­me? 4 A jud­ský kráľ Cid­kija ne­unik­ne z rúk Chal­dej­cov, lebo určite bude vy­daný do rúk babylon­ského kráľa, bude sa s ním zhovárať tvárou v tvár a uvidí ho zoči-voči. 5 On od­vedie Cid­kiju do Babylonie a zo­stane tam, kým ho nenavštívim - znie výrok Hos­podinov. Keď budete bojovať proti Chal­dej­com, nebudete mať ús­pech. 6 Vtedy Jeremiáš po­vedal: Za­znelo mi slovo Hos­podinovo: 7 Aj­hľa, príde k tebe Chanameél, syn tvoj­ho strýka Šal­luma, a po­vie: Kúp si moje pole v Anatóte, lebo ty máš pred­nost­né právo zís­kať ho príbuzen­ským výkupom. 8 A syn môj­ho strýka Chanameél aj prišiel ku mne na ná­dvorie stráže podľa slova Hos­podinov­ho - a po­vedal mi: Kúp si, prosím, moje pole v Anatóte, v kraji Ben­jamín, lebo ty máš pred­nost­né právo na vlast­níc­tvo i na príbuzen­ský výkup; kúp si ho teda! Vtedy som po­znal, že to bolo slovo Hos­podinovo. 9 Kúpil som teda pole Chanameéla, syna môj­ho strýka, v Anatóte, a od­vážil som mu peniaze, sedem­násť šekelov strieb­ra. 10 Na­písal som zmluvu a za­pečatil som ju; dal som ju overiť sved­kami a na váhe som od­vážil strieb­ro. 11 Po­tom som vzal kúp­no-predaj­nú zmluvu, za­pečatenú podľa práva a poriad­ku, aj jej ot­vorený od­pis, 12 a dal som kúp­no-predaj­nú zmluvu Bárúchovi, synovi Nérijov­mu, vnukovi Mach­séjov­mu, pred očami svoj­ho brat­ran­ca Chanameéla a pred očami sved­kov, ktorí pod­písali kúp­no-predaj­nú zmluvu pred všet­kými Júdej­cami, ktorí sedeli na ná­dvorí stráže. 13 A Bárúchovi som pri­kázal pred nimi: 14 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Vez­mi tieto lis­tiny, túto kúp­no-predaj­nú zmluvu, za­pečatenú i túto ot­vorenú, a polož ich do hlinenej nádoby, aby sa za­chovali na dl­hé časy. 15 Lebo tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Ešte sa budú kupovať domy i polia i vinice v tej­to krajine. 16 Keď som dal kúp­no-predaj­nú zmluvu Bárúchovi, synovi Nérijov­mu, tak­to som sa po­mod­lil k Hos­podinovi: 17 Ach, Pane, Hos­podine! Aj­hľa, Ty si učinil nebo i zem svojou veľkou silou a svojím vy­stretým ramenom. Pre Teba nieto nič ne­možného. 18 Ty pre­ukazuješ milosť tisícom a tres­táš ne­právosť ot­cov na synoch, ktorí prídu po nich - Bože veľký a moc­ný, ktorého meno je Hos­podin moc­nos­tí - 19 veľký svojou radou a moc­ný skut­kami, ktorého oči sú ot­vorené na všet­ky ces­ty ľud­ských detí, aby si od­platil každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skut­kov. 20 Ty, ktorý si činil znamenia a zá­zraky v Egyp­te, a až pod­nes konáš v Iz­raeli a medzi inými ľuďmi; urobil si si meno, aké máš dnes. 21 Ty si vy­viedol svoj ľud, Iz­rael, z Egyp­ta znameniami a zá­zrak­mi, moc­nou rukou, vy­stretým ramenom a s veľkou hrôzou. 22 Po­tom si im dal túto krajinu, ktorú si prísahou za­sľúbil dať ich ot­com, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 23 Keď však prišli a za­brali ju, ne­počúvali Tvoj hlas a nechodili podľa Tvoj­ho zákona; nerobili všet­ko, čo si im pri­kázal robiť. Pre­to si uvalil na nich všet­ko toto nešťas­tie. 24 Aj­hľa, násypy siahajú až do mes­ta, pri­pravené zau­jať ho; a mes­to bude pre meč, hlad a mor vy­dané do rúk Chal­dej­cov, ktorí bojujú proti ne­mu. Stalo sa, čo si po­vedal. Ty to vidíš. 25 Ty, Hos­podine, môj Pane, si mi po­vedal: Kúp si pole za peniaze a daj to overiť sved­kami. A mes­to je už vy­dané Chal­dej­com do rúk. 26 Nato za­znelo Jeremiášovi toto slovo Hos­podinovo: 27 Aj­hľa, ja som Hos­podin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo ne­možné? 28 Pre­to tak­to vraví Hos­podin: Ja vy­dám toto mes­to Chal­dej­com do rúk a do rúk babylon­ského kráľa Nebúkad­necara, a ten ho zauj­me. 29 Chal­dej­ci, ktorí bojujú proti tomuto mes­tu, vnik­nú doň a spália ho aj s domami, na strechách ktorých kadievali Baalovi a obetovali úliat­by iným bohom, aby ma popudzovali. 30 Lebo Iz­rael­ci a Júdej­ci od svojej mlados­ti konali len to, čo sa mi ne­páči; Iz­rael­ci ma len dráždili dielom svojich rúk - znie výrok Hos­podinov. 31 Áno, toto mes­to mi bolo len na hnev a zlosť odo dňa, čo ho vy­stavali, až po dnešný deň. Pre­to ho od­stránim spred seba 32 pre všet­ko zlo Iz­rael­cov a Júdej­cov, ktoré páchali, aby ma hnevali, a to oni, ich králi, kniežatá, kňazi a ich proroci, ľudia jud­skí a obyvatelia Jeruzalema. 33 Chrb­tom sa ob­rátili ku mne, a nie tvárou, hoci som ich ustavične po­učoval, oni ne­počúvali, ne­prijali na­pomenutie. 34 Po­stavili svoje ohav­nos­ti do domu, ktorý ne­sie moje meno, aby ho poškvr­nili. 35 Vy­stavali Baalove obet­né výšiny v údolí Ben Hin­nóm, aby pre­vádzali svojich synov a svoje dcéry ohňom na počesť Molochovi; ne­prikázal som im to, ani na um mi ne­prišlo, že by moh­li páchať takú ohav­nosť a zviesť Júdu k hriechu. 36 Pre­to teraz tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela, tomuto mes­tu, o ktorom vy hovoríte: Vy­dané je do rúk babylon­ského kráľa mečom, hladom a morom: 37 Aj­hľa, ja ich zhromaždím zo všet­kých krajín, do ktorých som ich za­hnal vo svojom hneve, vo svojej prch­kos­ti a vo svojom veľkom roz­horčení, na­vrátim ich na toto mies­to a usadím ich v bez­pečí. 38 Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 39 A dám im jed­no srd­ce a jeden spôsob života, aby sa ma báli po všet­ky časy pre ich dob­ro a pre dob­ro ich synov po nich. 40 Uzav­riem s nimi večnú zmluvu, že im ne­pres­tanem dob­re činiť, a dám im do srd­ca bázeň predo mnou, aby ne­od­stúpili odo mňa. 41 Radovať sa budem z nich, keď im budem dob­re robiť, a za­sadím ich do tej­to zeme s ver­nosťou z celého srd­ca a z celej duše. 42 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Ako som uviedol na ten­to ľud všet­ku tú veľkú po­hromu, tak uvediem na nich všet­ko dob­ro, ktoré vám za­sľubujem. 43 Lebo ešte budú kupovať polia v tej­to krajine, o ktorej vy hovoríte: Púšťou je bez ľudí a zvierat a vy­daná je Chal­dej­com do rúk. 44 Budú kupovať polia za peniaze a písať zmluvy, budú ich pečatiť a overovať sved­kami v krajine Ben­jamín aj v okolí Jeruzalema, v jud­ských mes­tách, v mes­tách Po­horia, Nížiny a Negebu, lebo zmením ich údel - znie výrok Hos­podinov.