Evanjelický › Jeremiáš › 22

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Proroctvá proti kráľom1 Tak­to vraví Hos­podin: Zo­stúp do domu jud­ského kráľa a po­vedz tam toto slovo: 2 Jud­ský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Hos­podinovo, ty i tvoji sluhovia, aj tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate týmito bránami: 3 Tak­to vraví Hos­podin: Pri­sluhuj­te právo a spravod­livosť, vy­trh­nite ok­rádaného z rúk utláčateľa, ne­tráp­te ani ne­ut­láčaj­te cudzin­ca, sirotu, ani vdovu a ne­vylievaj­te ne­vin­nú krv na tom­to mies­te. 4 Lebo ak budete na­ozaj pl­niť toto slovo, po­tom týmito bránami budú vchádzať králi, ktorí sedia na tróne Dávidovom a na vozoch a koňoch jaz­dia - oni, ich sluhovia aj ich ľud. 5 Ale ak nebudete dbať na tieto slová, pri­sahám sám na seba - znie výrok Hos­podinov: ten­to dom bude zborenis­ko. 6 Lebo tak­to vraví Hos­podin o dome jud­ského kráľa: Si mi ako Gileád, sťa vr­chol Libanonu; veru ťa zmením na púšť, na ne­obývané mes­tá. 7 Vy­svätím proti tebe zhub­cov, každého s jeho zbraňou, a zo­tnú výber tvojich céd­rov a hodia na oheň. 8 Mnoho národov prej­de po­tom pop­ri tom­to mes­te a pýtať sa budú jeden druhého: Prečo naložil tak­to Hos­podin s tým­to veľkým mes­tom? 9 Vtedy im po­vedia: Pre­tože opus­tili zmluvu s Hos­podinom, svojím Bohom, klaňali sa iným bohom a slúžili im. O Jóacházovi (Šallumovi)10 Ne­op­lakávaj­te mŕt­veho a ne­smúťte nad ním, plačte skôr za tým, ktorý od­chádza, lebo sa ne­vráti viac a ne­uvidí už svoj rod­ný kraj. 11 Lebo tak­to vraví Hos­podin o jud­skom kráľovi Šal­lumovi, synovi Joziáša, ktorý panoval po svojom ot­covi a od­išiel z toh­to mies­ta: Ne­vráti sa už sem, 12 lebo zo­mrie na tom mies­te, kam ho od­vied­li do zajatia, a túto krajinu ni­kdy ne­uvidí. O Jojákímovi13 Beda tomu, kto stavia svoj dom bez spravod­livos­ti a svoje hor­né izby bez práva; blížneho svoj­ho núti slúžiť za­dar­mo a nedáva mu jeho mzdu; 14 kto hovorí: Po­stavím si rozľah­lý dom a prie­stran­né hor­né iz­by. Aj ok­ná si vy­seká, ob­loží ho céd­rovým drevom a na čer­veno na­trie. 15 Či si pre­to kráľom, že hor­líš za céd­rové stav­by? Či tvoj otec nejedol a ne­pil? On pri­sluhoval právo a spravod­livosť a dob­re sa mu vodilo; 16 do­pomáhal k právu bied­nemu a chudob­nému. Vtedy bolo dob­re. Či práve toto ne­znamená mňa po­znať? - znie výrok Hos­podinov. 17 Ale tvoje oči a srd­ce sú upriamené len na tvoj zisk, na prelievanie krvi ne­vin­ného a na páchanie ú­tlaku i kriv­dy. 18 Pre­to tak­to vraví Hos­podin o Jojákímovi, Joziášovom synovi, jud­skom kráľovi: Nebudú ho oplakávať: Ach, brat môj! Ach, ses­tra moja! Nebudú ho oplakávať: Ach, pane! Ach, veličen­stvo! 19 Pri­pravia mu os­lí poh­reb, vy­vlečú ho a po­hodia von­ku za bránami Jeruzalema. Hrozba Jeruzalemu20 Vy­stúp na Libanon a krič a na Bášáne hlas­no volaj, vy­krikuj z Abárímu, lebo sú ro­zdr­vení všet­ci tvoji priatelia. 21 Pri­hováral som sa ti, keď sa ti dob­re vodilo; po­vedal si: Nech­cem počuť. To býval tvoj spôsob od mlados­ti, že si nedal na môj hlas. 22 Vietor bude pásť všet­kých tvojich pas­tierov, a tvoji priatelia pôj­du do zajatia. Vtedy sa sklameš a za­han­bíš pre všet­ku svoju zlobu. 23 Obyvateľka Libanonu, čo hniez­diš na céd­roch, ako budeš stenať, keď raz prídu bôle na teba ako kŕče na rodičku! O Jojáchínovi24 Akože žijem - znie výrok Hos­podinov - keby jud­ský kráľ Kon­ja, syn Jojákímov, bol aj pečat­ným prs­teňom na mojej pravej ruke: pred­sa ťa strh­nem od­tiaľ 25 a vy­dám do rúk tých, ktorí ti siahajú na život, a do rúk tých, pred ktorými sa strachuješ - do rúk babylon­ského kráľa Nebúkad­neraca a Chal­dej­cov - 26 a od­hodím teba i tvoju mat­ku, ktorá ťa zrodila, do inej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, tam zo­mriete. 27 Ne­vrátia sa však do krajiny, do ktorej sa túžia na­vrátiť. 28 Či ten­to muž Kon­ja je opo­vr­hnutou roz­bitou nádobou, alebo ne­obľúbeným náčiním? Prečo sú od­hodení on i jeho po­tom­stvo, a od­vr­hnutí do krajiny, ktorú ne­poz­najú? 29 Krajina, Krajina, Krajina, počuj slovo Hos­podinovo! 30 Tak­to vraví Hos­podin: Za­píšte toh­to muža ako bez­det­ného, človeka, čo ne­má za svoj­ho života ús­pech, lebo ni­komu z jeho po­tom­stva sa ne­podarí sedieť na tróne Dávidovom a vlád­nuť ešte nad Júdom.