Evanjelický › Jeremiáš › 7

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Reč o chráme1 Toto je slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina: 2 Po­stav sa do brány domu Hos­podinov­ho a hlásaj tam toto slovo: Čuj­te slovo Hos­podinovo, všet­ci Júdej­ci, ktorí pre­chádzate týmito bránami klaňať sa Hos­podinovi. 3 Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Na­prav­te svoje ces­ty a činy a do­volím vám bývať na tom­to mies­te. 4 Ne­spoliehaj­te sa na takéto klam­livé slová: Chrám Hos­podinov, chrám Hos­podinov, chrám Hos­podinov je toto! 5 Ak na­ozaj na­pravíte svoje ces­ty a činy, ak si na­ozaj budete na­vzájom pri­sluhovať právo, 6 ak nebudete utláčať cudzin­cov, siroty a vdovy, ani ne­vin­nú krv prelievať na tom­to mies­te, ani za inými boh­mi chodiť na vlast­nú škodu, 7 do­volím vám bývať na tom­to mies­te, v krajine, ktorú som dal vašim ot­com od vekov až na veky. 8 Ale vy sa spoliehate na klam­livé slová, ktoré ne­osožia. 9 Či budete krad­núť, vraždiť, cudzoložiť, krivo pri­sahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými boh­mi, ktorých ste ne­poz­nali, 10 a po­tom prídete a po­stavíte sa predo mňa v tom­to dome, ktorý ne­sie moje meno, a po­viete: Sme chránení! a po­tom ďalej páchať chcete tieto ohav­nos­ti? 11 Či ten­to dom, ktorý ne­sie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lot­rov­skou? Ja sám som to videl - znie výrok Hos­podinov. 12 Choďte k môj­mu po­svät­nému mies­tu, ktoré bolo v Šíle, kde som spr­voti pri­pravil príbytok svoj­mu menu, a po­zrite, čo som s ním urobil pre zlo svoj­ho ľudu, Iz­raela. 13 Teraz však, pre­tože ste páchali všet­ky tieto skut­ky - znie výrok Hos­podinov - a pre­tože ste ne­počúvali, hoci som sa vám ustavične pri­hováral, a ne­ozývali ste sa, hoci som vás volal, 14 urobím so svojím domom, ktorý ne­sie moje meno a na ktorý sa vy spoliehate, a s mies­tom, ktoré som dal vám i vašim ot­com, ako som urobil so Šílom. 15 A za­vrh­nem vás spred seba, ako som za­vr­hol všet­kých vašich bratov, celé po­tom­stvo Ef­rajima. Vzývanie kráľovnej nebies16 Ty sa však ne­mod­li za ten­to ľud, ne­vysielaj zaň pros­bu ani mod­lit­bu, a nenaliehaj na mňa, lebo ťa ne­vypočujem. 17 Ne­vidíš, čo vy­strájajú po jud­ských mes­tách a po jeruzalem­ských uliciach? 18 Deti zbierajú drevo a ot­covia za­kladajú oheň, kým ženy miesia ces­to, aby pri­pravili koláče kráľov­nej nebies a obetujú úliat­by iným bohom, aby ma za­rmucovali. 19 Či ozaj mňa za­rmucujú - znie výrok Hos­podinov - či nie skôr seba samých na vlast­nú han­bu? 20 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj­hľa, vy­lejem svoj hnev a svoju prch­kosť na toto mies­to, na ľudí aj na zvieratá, na poľné stromy a na plodiny pôdy. Bude horieť a nez­has­ne. Poslušnosť, nie obete21 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Svoje zápal­né obete pri­poj­te k zábit­ným obetiam a jedz­te mäso. 22 Lebo vašim ot­com v ten deň, keď som ich vy­viedol z Egyp­ta, nič som nehovoril ani ne­prikázal ani o zápal­ných, ani o zábit­ných obetiach. 23 Ale toto som im pri­kázal: Po­slúchaj­te môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ces­te, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dob­re vodilo. 24 No oni ne­pos­lúchali a ne­na­klonili si uši, ale na­sledovali zámery svoj­ho za­tvrd­nutého zlého srd­ca; ob­rátili sa mi chrb­tom, a nie tvárou. 25 Odo dňa, keď vy­šli vaši ot­covia z Egyp­ta, až pod­nes, ne­us­tále, deň čo deň po­sielal som k nim všet­kých svojich služob­níkov, prorokov, 26 ale ma ne­pos­lúch­li, ani si ne­na­klonili uši, ba za­tvr­dili si šiju, horšie sa správali ako ich ot­covia. 27 Keď im toto všet­ko budeš rozp­rávať, ani ťa nebudú počúvať; keď budeš volať na nich, ne­oz­vú sa ti. 28 Vtedy im po­vedz: Toto je národ, ktorý ne­pos­lúchal hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a ne­prijal výs­trahu. Zhynula prav­da a vy­miz­la z ich úst. Proti modlárstvu a obetovaniu detí29 Ostrihaj si vlasy a za­hoď ich, na holiach za­spievaj žalo­spev! Lebo za­vr­hol Hos­podin a za­mietol po­kolenie, na ktoré sa hnevá. 30 Lebo Júdej­ci robili, čo sa mi ne­páči - znie výrok Hos­podinov. Po­stavili svoje ohav­nos­ti v dome, ktorý ne­sie moje meno, aby ho poškvr­nili. 31 Vy­stavali aj výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben Hin­nóm, aby ohňom spaľovali svojich synov i dcéry; ne­prikázal som to, ba ani na um mi to ne­prišlo. 32 Pre­to, hľa, pri­chádzajú dni - znie výrok Hos­podinov - keď už nebudú hovoriť: Tófet, alebo údolie Ben Hin­nóm, ale: Údolie vraždy, a v Tófete budú po­chovávať pre nedos­tatok mies­ta. 33 Mŕt­voly toh­to ľudu budú po­kr­mom nebes­kému vtác­tvu a poľnej zveri, ktorú ni­kto nezap­laší. 34 Vtedy od­stránim z jud­ských miest a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas rados­ti, hlas ženícha i hlas mladuchy, lebo krajina bude rumovis­kom.