Evanjelický › Jeremiáš › 36

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Spísanie Jeremiášových proroctiev1 V štvr­tom roku jud­ského kráľa Jojákíma, syna Joziášov­ho, za­znelo Jeremiášovi toto slovo od Hos­podina: 2 Vez­mi si knižný zvitok a na­píš naň všet­ky slová, ktoré som ti hovoril o Iz­raeli, o Jud­sku a o všet­kých národoch odo dňa, čo som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až pod­nes. 3 Keď sa dom Júdov do­počuje o všet­kom nešťas­tí, ktoré mu za­mýšľam spôsobiť, azda sa každý na­vráti zo svojej zlej ces­ty a ja im od­pus­tím ich viny a hriechy. 4 Vtedy Jeremiáš za­volal Bárúcha, syna Nérijov­ho, a Bárúch na­písal podľa Jeremiášov­ho dik­tovania na knižný zvitok všet­ky slová Hos­podinove, ktoré po­vedal. 5 Po­tom Jeremiáš roz­kázal Bárúchovi: Mne pre­kážajú, ne­smiem vstúpiť do domu Hos­podinov­ho. 6 Choď teda ty a zvitok, na ktorý si podľa môj­ho dik­tovania na­písal slová Hos­podinove, na­hlas prečítaj pred ľudom v dome Hos­podinovom v deň pôs­tu, a prečítaj ich aj pred všet­kými Júdej­cami, ktorí prídu zo svojich ciest. 7 Azda ich úpenie prenik­ne pred Hos­podina a každý sa na­vráti zo svojej zlej ces­ty, lebo veľký je hnev a prch­kosť, ktorou Hos­podin po­hrozil tomuto ľudu. 8 Bárúch, syn Nérijov, urobil cel­kom tak, ako mu prorok Jeremiáš roz­kázal, a v dome Hos­podinovom prečítal z knihy slová Hos­podinove. 9 V piatom roku jud­ského kráľa Jojákíma, syna Joziášov­ho, v deviatom mesiaci vy­hlásil všetok ľud v Jeruzaleme a všetok ľud, ktorý prišiel z jud­ských miest do Jeruzalema, pôst pred Hos­podinom. 10 Vtedy Bárúch prečítal z knihy všet­ky slová Jeremiášove v dome Hos­podinovom, v sieni štát­neho pisára Gemar­ju, syna Šáfánov­ho, na hor­nom ná­dvorí pred Novou bránou domu Hos­podinov­ho, na­hlas pred všet­kým ľudom. 11 Michája, syn Gemar­jov, vnuk Šáfánov, počul všet­ky slová Hos­podinove z knihy, 12 zišiel do kráľov­ského paláca do siene pisára, kde práve za­sadali kniežatá: štát­ny pisár Élíšámá, Delájá, syn Šemajov, Él­nátán, syn Ach­bórov, Gemar­ja, syn Šáfánov, Cid­kija, syn Chanan­jov, a os­tat­né kniežatá. 13 Michája im oznámil všet­ky slová, ktoré počul, keď Bárúch čítal knihu na­hlas pred ľudom. 14 Vtedy všet­ky kniežatá po­slali Jehúdího, syna Ne­tan­ju, syna Šelem­ju, syna Kúšiho, k Bárúchovi s od­kazom: Vez­mi do ruky zvitok, ktorý si na­hlas prečítal pred ľudom, a poď! A Bárúch, syn Nérijov, vzal zvitok a prišiel k nim. 15 Oni mu po­vedali: Sad­ni si a prečítaj nám ich. A Bárúch im ich na­hlas prečítal. 16 Keď počuli všet­ky tieto slová, so strachom po­zerali jeden na druhého a po­vedali Bárúchovi: Všet­ko toto musíme oznámiť kráľovi! 17 Bárúcha sa však opýtali: Po­vedz nám, ako si na­písal všet­ky tieto slová? Podľa jeho dik­tovania? 18 A Bárúch im po­vedal: Jeremiáš mi nadik­toval všet­ky tieto slová a ja som ich na­písal at­ramen­tom do knihy. 19 Vtedy po­vedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech ni­kto ne­vie, kde ste! 20 Oni však od­išli ku kráľovi na ná­dvorie paláca, zvitok dali uložiť v miest­nos­ti štát­neho pisára Élíšámu a všet­ko to dôver­ne oznámili kráľovi. Jojákím spáli Jeremiášove proroctvá21 Kráľ po­slal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štát­neho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal na­hlas pred kráľom a pred všet­kými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa. 22 Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zim­nom paláci a na oh­nis­ku pred ním horel oheň. 23 Akonáh­le Jehúdí prečítal tri-štyri stĺp­ce, kráľ ich od­rezal pisár­skym nožom a hodil do ohňa na oh­nis­ku, kým nez­horel celý zvitok. 24 A ani kráľ, ani jeho služob­níci, ktorí počuli všet­ky tie slová, sa nezľak­li, ani si neroz­trh­li šaty. 25 Ani keď El­nátán, Delaja a Gemar­ja naliehali na kráľa, aby ne­pálil zvitok, ne­pos­lúchol ich. 26 Po­tom kráľ roz­kázal kráľovičovi Jerach­meélovi a Serajovi, synovi Azíéov­mu, a Šelem­jovi, synovi Ab­diélov­mu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hos­podin ich ukryl. Hrozba Jojákímovi a znovunapísanie knihy27 Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch na­písal podľa Jeremiášov­ho dik­tovania, tak­to za­znelo slovo Hos­podinovo Jeremiášovi: 28 Vez­mi si znova iný zvitok a na­píš naň všet­ky predošlé slová, ktoré boli na pr­vom zvit­ku, čo jud­ský kráľ Jojákím spálil. 29 A o jud­skom kráľovi Jojákímovi po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin: Ty si spálil ten­to zvitok a po­vedal si: Prečo si naň na­písal: Is­tot­ne pri­tiah­ne babylon­ský kráľ a zničí túto krajinu a vy­kynoží v nej ľud i zvieratá? 30 Pre­to tak­to vraví Hos­podin o jud­skom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať po­tom­ka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕt­volu vy­hodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz. 31 A po­tres­tám ho na jeho po­tom­stve i na jeho služob­níkoch pre ich vinu a pri­vediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Jud­ska, všet­ku po­hromu, ktorú som im pred­povedal, aj keď nech­celi počúvať. 32 Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijov­mu, a ten na­písal podľa Jeremiášov­ho dik­tovania všet­ky slová knihy, ktorú spálil jud­ský kráľ Jojákím. A bolo k nim pri­pojených ešte mnoho podob­ných slov.