Evanjelický › Jeremiáš › 12

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Prečo sa zlým vodí dobre?1 Ty si v práve, Hos­podine, keď sa Ti sťažujem, a pred­sa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je ces­ta bez­božných ús­pešná a po­koj­ne žijú všet­ci, čo sa do­púšťajú zrady? 2 Za­sadil si ich a za­korenili sa, ras­tú, aj ovocie donášajú. Blíz­ky si ich ús­tam, ale ďaleký ich srd­cu. 3 Ale Ty, Hos­podine, po­znáš a vidíš ma a skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe. Od­lúč ich ako ovce na za­bitie a od­deľ ich na deň za­bíjania. 4 Do­kedy má trúch­liť krajina a väd­núť všet­ka poľná zeleň? Pre zlobu jej obyvateľov miz­nú zvieratá i vtáky, lebo tam­tí si po­vrávajú: On ne­vidí, ako sa to s nami skončí. Hospodinova odpoveď5 Ak si bežal s pešiak­mi, a unavili ťa, ako sa budeš pre­tekať s koňmi? Ak sa len v po­koj­nej krajine cítiš bez­pečne, čo si počneš v húšťave Jor­dánu? 6 Veď už tvoji bratia i dom tvoj­ho otca sa voči tebe zrad­ne za­chovali, aj oni na pl­né hrd­lo kričia za tebou; ne­ver im, keď sa ti lás­kavo pri­vrávajú. 7 Opus­til som svoj dom, za­vr­hol som svoje dedičs­tvo, miláčika svojej duše som vy­dal do moci jeho ne­priateľov. 8 Moje dedičs­tvo je pre mňa ako lev v lese: po­z­dvih­lo proti mne svoj hlas, pre­to ho nenávidím. 9 Či mi je moje dedičs­tvo strakatým vtákom, že okolité jas­traby sú proti ne­mu? Nože, zhromaždite všet­ku poľnú zver, ber­te sa k po­kr­mu! 10 Mnohí pas­tieri kazili mi vinicu, pošliapali môj diel, môj roz­košný diel ob­rátili na úžas­nú púšť. 11 Zmenili ho na púšť; spus­tošený trúch­li predo mnou. Spus­tošená je celá krajina, no ni­kto si to k srd­cu neberie. 12 Na všet­ky holé kop­ce na púšti pri­chodia ničitelia, lebo Hos­podin má meč, ktorý požiera od jed­ného kon­ca krajiny po druhý, nijaké telo ne­má po­koj. 13 Pšenicu siali, ale tŕne žali, na­máhali sa bez úžit­ku. Na han­bu vy­j­dú so svojou úrodou pre prud­ký hnev Hos­podinov. Hrozba zlým susedom Júdu14 Tak­to vraví Hos­podin o všet­kých mojich zlých susedoch, ktorí sa dot­kli dedičs­tva, čo som dal do vlast­níc­tva svoj­mu ľudu iz­rael­skému: Aj­hľa, vy­trh­nem ich z pôdy a dom Júdov vy­trh­nem spomedzi nich. 15 Ale po­tom, keď ich vy­trh­nem, znova sa zľutujem nad nimi a vrátim ich, každého k jeho dedičs­tvu a každého do jeho krajiny. 16 Ak sa na­ozaj na­učia ces­te môj­ho ľudu a budú pri­sahať na moje meno: Žije Hos­podin! - ako oni na­učili môj ľud pri­sahať na Baala - budú po­stavení upro­stred môj­ho ľudu. 17 Ale ak ne­pos­lúch­nu, vy­tr­hám ten národ a vy­hubím ho - znie výrok Hos­podinov.