EvanjelickýJeremiáš17

Jeremiáš

Nezmazateľný hriech Júdov1 Hriech Júdov je na­písaný želez­ným ryd­lom, vy­rytý diaman­tovým hrotom na tabuľu ich srd­ca a na rohy ich ol­tárov, 2 lebo ich synovia mys­lia na svoje ol­táre a ašéry pri zelených stromoch, na vy­sokých pahor­koch 3 vr­chov, na šírom poli. Tvoje bohat­stvo, všet­ky tvoje po­klady vy­dám na lúpež ako od­platu za hriech páchaný na celom tvojom území. 4 Vy­pus­tíš z ruky svoje dedičs­tvo, čo som ti dal, a donútim ťa slúžiť tvojim ne­priateľom v krajine, ktorú si ne­poz­nal, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť. Nesprávna a správna dôvera5 Tak­to vraví Hos­podin: Pre­kliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srd­ce sa od­vracia od Hos­podina. 6 Bude sťa boriev­ka na púšti, a ne­uz­rie dob­ro, ktoré príde; bývať bude na spálenis­kách púšte, v krajine soľnatej a ne­obývanej. 7 Požeh­naný je muž, ktorý dúfa v Hos­podina, ktorého nádejou je Hos­podin. 8 Bude ako strom za­sadený pri vode, za­pus­tí korene pri po­toku, nebojí sa, že príde horúčava; lís­tie mu os­táva zelené, ani v suchých rokoch ne­má staros­ti a ne­pres­taj­ne rodí ovocie. Výpovede múdrosti9 Srd­ce je klam­livé nad všet­ko a zrad­né je - kto sa v ňom vy­zná? 10 Ja, Hos­podin, skúmam srd­ce a skúšam ľad­viny, aby som každému dal podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skut­kov. 11 Podob­ný jarabici, ktorá znáša vaj­cia, ale ne­vysedí, je ten, čo ne­právom zís­kava bohat­stvo; musí ho opus­tiť v polo­vici života, takže na­koniec bláz­nom os­táva. Hospodin - sláva Izraela12 Trón slávy, vy­výšený od počiat­ku, je mies­to našej svätyne. 13 Ty nádej Iz­raela, Hos­podine! Všet­ci, ktorí Ťa opúšťajú, vy­j­dú na han­bu. Tí, čo sa od­vracajú od Teba, za­písaní budú do zeme, lebo opus­tili Hos­podina, žried­lo živej vody. Jeremiášova ponosa a prosba14 Uzdrav ma, Hos­podine, a budem uzdravený, za­chráň ma, a budem za­chránený, lebo Ty si moja chvála. 15 Oni, hľa, hovoria mi: Kde je slovo Hos­podinovo? Nech sa spl­ní! 16 Nenaliehal som na Teba, aby prišla po­hroma, a ne­blahý deň som si neželal. Ty vieš, čo vy­šlo na moje pery, bolo to zjav­né pred Tebou. 17 Nebuď mi po­strachom; Ty si mi útočis­kom v deň po­hromy. 18 Nech sa za­han­bia moji prena­sledovatelia, a nech sa nezahan­bím ja; nech sa predesia oni, a nech sa ne­predesím ja. Pri­veď na nich deň po­hromy, ro­zdrv ich dvoj­itým úderom. Príkaz o sviatočnom dni odpočinku19 Tak­to mi hovoril Hos­podin: Choď, po­stav sa do brány Ben­jamín­skej, ktorou vchádzajú a vy­chádzajú jud­skí králi, i do všet­kých brán Jeruzalema, 20 a po­vedz im: Počuj­te slovo Hos­podinovo, králi jud­skí, celý Júda i všet­ci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate týmito bránami. 21 Tak­to riekol Hos­podin: Dávaj­te po­zor na seba: nenos­te bremená a ne­prinášaj­te ich do brán Jeruzalema v deň sviatočného od­počin­ku. 22 Ani ne­vynášaj­te bremená zo svojich domov v deň sviatočného od­počin­ku a ne­vykonávaj­te nijakú prácu, ale sväťte deň sviatočného od­počin­ku, ako som pri­kázal vašim ot­com. 23 Oni však ne­pos­lúch­li a ne­na­klonili si ucho, ale boli tvrdo­hlaví, takže ne­pos­lúch­li a ne­prijali výs­trahu. 24 Ale ak ma na­ozaj po­slúch­nete - znie výrok Hos­podinov - nebudete nosiť bremená do brán toh­to mes­ta v deň sviatočného od­počin­ku a nebudete v ňom konať nijakú prácu, 25 po­tom budú vchádzať bránami toh­to mes­ta králi a kniežatá, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ktorí jaz­dia na vozoch a koňoch, oni aj ich kniežatá, mužovia Júdu a obyvatelia Jeruzalema, a toto mes­to bude obývané naveky. 26 Prídu ľudia z jud­ských miest a z okolia Jeruzalema i z krajiny Ben­jamín, z Nížiny , po­horia i z Negebu, prinášajúc zápal­né a zábit­né obete, dary a kadid­lo, prinášajúc obeť vďaky do domu Hos­podinov­ho. 27 Ak ma však ne­pos­lúch­nete ohľad­ne svätenia dňa sviatočného od­počin­ku, ale budete nosiť bremená, a tak budete vchádzať do brán Jeruzalema v deň sviatočného od­počin­ku, založím oheň v jeho bránach, ktorý po­hl­tí paláce Jeruzalema a nez­has­ne.