EvanjelickýJeremiáš20

Jeremiáš

1 Keď kňaz Pašchúr, syn Imérov, ktorý bol hlav­ným do­zor­com v dome Hos­podinovom, počul Jeremiáša prorokovať tieto slová, 2 ud­rel proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá stála pri Hor­nej, Ben­jamín­skej bráne v dome Hos­podinovom. 3 Na druhý deň, keď Pašchúr pus­til Jeremiáša z klady, Jeremiáš mu po­vedal: Nebude ťa Hos­podin volať Pašchúr, ale Hrôza zo všet­kých strán. 4 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, urobím ťa hrôzou pre teba a pre všet­kých, ktorí ťa milujú; oni pad­nú mečom svojich ne­priateľov a tvoje oči budú na to hľadieť. Celého Júdu vy­dám do rúk babylon­ského kráľa; on ich od­vlečie do Babylonie a po­bije mečom. 5 Všet­ko bohat­stvo toh­to mes­ta i všetok jeho zisk a všet­ky jeho cen­nos­ti dám do rúk ich ne­priateľov. Tí ich vy­plienia, po­berú a od­nesú do Babylonie. 6 Ty však, Pašchúr, a všet­ci obyvatelia tvoj­ho domu, pôj­dete do zajatia. Pôj­deš do Babylonie, a tam zo­mrieš; tam budeš po­chovaný, ty aj tvoji priatelia, ktorým si falošne prorokoval. Vnútorné boje proroka7 Zvábil si ma, Hos­podine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a pre­mohol. Som terčom po­smechu celý čas, každý sa mi po­smieva. 8 Lebo len čo sa oz­vem, musím vy­krík­nuť: Násilie a skaza! - volať. Lebo slovo Hos­podinovo mi slúži na hanu a výs­mech celý čas. 9 Keď si však po­viem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srd­ci, akoby bol žeravý oheň zo­vretý v mojich kos­tiach. Na­máhal som sa ud­ržať to v sebe, ale ne­vládzem. 10 Lebo som počul šepot mnohých: Hrôza zo všet­kých strán! Udaj­te ho! Udaj­me ho! Všet­ci, ktorí sú mi priateľmi, strieh­nu na môj pád. Azda sa dá zviesť; po­tom ho pre­môžeme a po­mstíme sa mu. 11 Ale Hos­podin je so mnou ako moc­ný hr­dina, pre­to sa po­tknú moji prena­sledovatelia a nič ne­zmôžu. Vy­j­dú ú­pl­ne na han­bu, lebo nebudú mať ús­pech; večná a nezabud­nuteľná bude ich po­tupa. 12 Hos­podine moc­nos­tí, ktorý skúmaš spravod­livého a vidíš ľad­viny i srd­ce, kiež uzriem Tvoju po­mstu nad nimi, lebo Tebe som po­stúpil svoj spor. 13 Spievaj­te Hos­podinovi, chváľte Hos­podina, lebo vy­slobodil život úbožiaka z ruky zločin­cov. 14 Pre­kliaty deň, v ktorom som sa narodil, deň, keď ma porodila mat­ka, nech nie je požeh­naný. 15 Pre­kliaty muž, ktorý zves­toval môj­mu ot­covi: Narodil sa ti syn - a tým ho veľmi po­tešil. 16 Nech bude ten muž ako mes­tá, ktoré Hos­podin roz­vrátil bez ľútos­ti, nech počuje bedákanie za rána a voj­nový pop­lach na­polud­nie, 17 lebo ma ne­u­smr­til v mat­kinom živote, mat­ka moja ne­stala sa mi hrobom a jej život nebol večne tehot­ný. 18 Prečo som vy­šiel zo života mat­ky? Vidieť út­rapy a žiaľ a v han­be tráviť svoje dni?