EvanjelickýJeremiáš52

Jeremiáš

Podmanenie Jeruzalema, údel Cidkiju a ľudu1 Cid­kija bol dvad­saťjeden­ročný, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov panoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Chamútal, dcéra Jir­mejova z Lib­ny. 2 Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, cel­kom tak, ako robil Jojákím. 3 Lebo pre hnev Hos­podinov došlo v Jeruzaleme a v Jud­sku k tomu, že ich za­vr­hol od seba. Po­tom sa Cid­kija vzbúril proti babylon­skému kráľovi. 4 V deviatom roku jeho panovania, desiateho mesiaca, prišiel sám babylon­ský kráľ Nebúkad­necar s celým svojím voj­skom proti Jeruzalemu. Utáborili sa oproti nemu a po­stavili proti nemu do­okola val. 5 Mes­to bolo v stave ob­liehania až do jedenás­teho roku panovania kráľa Cid­kiju. 6 Deviateho dňa štvr­tého mesiaca, keď sa na­toľko roz­mohol hlad v mes­te, že ľud krajiny ne­mal chlieb, 7 vznikol prielom do mes­ta a - hoci Chal­dej­ci boli zo všet­kých strán okolo mes­ta - všet­ci bojov­níci ušli. Vy­šli z mes­ta ces­tou vedúcou k bráne medzi dvoma múr­mi pri kráľov­skej záh­rade a šli smerom k Arábe. 8 Ale chal­dej­ské voj­sko prena­sledovalo kráľa. Cid­kiju do­stih­li na jerišs­kých stráňach, keď sa všet­ko jeho voj­sko roz­pŕch­lo od neho. 9 Keď chytili kráľa, od­vied­li ho k babylon­skému kráľovi do Rib­ly v Chamáte, a ten vy­riekol nad ním súd. 10 Po­tom babylon­ský kráľ dal pop­raviť Cid­kijových synov pred jeho očami, i všet­kých jud­ských voj­vod­cov po­bil v Rib­le. 11 Ale Cid­kiju oslepil a dal ho sput­nať okovami; babylon­ský kráľ ho od­viedol do Babylonu a dal ho do doživot­ného žalára. 12 Desiateho dňa piateho mesiaca - bol to devät­nás­ty rok babylon­ského kráľa Nebúkad­necara - prišiel do Jeruzalema veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradán, ktorý stál v službe babylon­ského kráľa. 13 Ten vy­pálil chrám Hos­podinov, kráľov­ský palác i všet­ky jeruzalem­ské domy, totiž všet­ky veľké domy spálil. 14 Všet­ko chal­dej­ské voj­sko, ktoré bolo s veliteľom teles­nej stráže, zrúcalo všet­ky hrad­by okolo Jeruzalema. 15 A Nebúzaradán, veliteľ osob­nej stráže, od­viedol do zajatia drob­ný ľud, zvyšok ľudu, ktorý os­tal v mes­te, aj zbehov, ktorí pre­beh­li k babylon­skému kráľovi. 16 Len z vidiec­keho drob­ného ľudu ponechal veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradán vinárov a roľníkov. 17 Bron­zové stĺpy, ktoré pat­rili k domu Hos­podinov­mu, pod­voz­ky a bron­zové more, ktoré bolo v dome Hos­podinovom, Chal­dej­ci ro­zdr­vili a všetok bronz z nich od­nies­li do Babylonu. 18 Od­nies­li aj hr­n­ce, lopaty, nože, čaše, kadid­lové pan­vice a všet­ky bron­zové nádoby, ktoré po­užívali pri boho­službe. 19 Veliteľ teles­nej stráže od­niesol aj misy, pan­vice na uhlie, čaše, hr­n­ce, sviet­niky, kadid­lové pan­vice, úliat­bové čaše ; čo bolo zo zlata, vzal ako zlato, čo bolo zo strieb­ra, vzal ako strieb­ro. 20 Oba stĺpy, jed­no more, dvanásť bron­zových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre dom Hos­podinov. Bronz zo všet­kých tých­to pred­metov sa nedal ani zvážiť. 21 Čo sa stĺpov týka, jeden stĺp bol osem­násť stôp vy­soký a obopínala ho dvanásťs­topová šnúra. Bol štyri pal­ce hrubý a zvnút­ra dutý. 22 A na ňom bola bron­zová hlavica. Výška jed­nej hlavice bola päť stôp, mrežovanie a granátové ja­bl­ká boli na hlavici do­okola, všet­ko z bron­zu. Podob­ne mal granátové ja­bl­ká aj druhý stĺp. 23 Deväťdesiatšesť granátových jabĺk bolo na von­kajšej strane. Všet­kých granátových jabĺk do­okola na mrežovaní bolo sto. 24 Veliteľ teles­nej stráže od­viedol veľkňaza Seráju i druhého kňaza Cefan­ju i troch strážcov prahu. 25 Z mes­ta od­viedol jed­ného dvorana, ktorý bol veliteľom bojov­níkov, a sedem mužov, ktorí boli v osob­nej službe kráľa a na šli sa v mes­te, i pisára hlav­ného veliteľa voj­ska, ktorý po­volával ľud krajiny do vojen­skej služby, i šesťdesiat mužov z vidiec­keho ľudu, ktorých našiel v mes­te. 26 Veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradán ich od­viedol a pred­viedol pred babylon­ského kráľa do Rib­ly. 27 Babylon­ský kráľ ich dal zbiť a usmr­tiť v Rib­le, v Chamáte. Tak musel Júda odísť zo svojej pôdy do zajatia. 28 Toto je počet ľudu, ktorý Nebúzaradán od­viedol do zajatia: v sedem­nás­tom roku tritisícd­vad­saťt­ri Júdej­cov, 29 v osem­nás­tom roku Nebúkad­necara osem­stot­rid­saťd­va osôb z Jeruzalema. 30 V dvad­siatom treťom roku Nebúzaradán od­viedol z Júdej­cov sedem­stoštyrid­saťpäť do zajatia. Do­ved­na štyritisícšesťs­to osôb. Omilostenie Jojáchína31 V trid­siatom sied­mom roku po zajatí jud­ského kráľa Jojáchína, dvad­siateho piateho dňa dvanás­teho mesiaca, babylon­ský kráľ Evil Meródach omilos­til jud­ského kráľa Jojáchína v roku, keď sa stal kráľom, a dal ho vy­viesť z väzenia. 32 Zhováral sa s ním priateľs­ky a jeho stolec po­stavil nad stol­ce os­tat­ných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 Jojáchín od­ložil svoje väzen­ské šaty a jedával s ním stále po všet­ky dni svoj­ho života. 34 Svoje za­opat­renie, trvalé za­opat­renie, do­stával od babylon­ského kráľa podľa den­nej po­treby po všet­ky dni života až do dňa svojej smr­ti.