Evanjelický › Jeremiáš › 42

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Jeremiáš varuje pred útekom do Egypta1 Vtedy všet­ci vod­covia voj­ska i Jóchánán, syn Káréachov, Jezan­ja, syn Hóšajov, i všetok ľud, malí i veľkí, pri­stúpili 2 a po­vedali prorokovi Jeremiášovi: Nech príde naša pros­ba pred teba. Mod­li sa k svoj­mu Bohu, Hos­podinovi, za nás, za všetok ten­to zvyšok, lebo nás z množs­tva os­talo málo, ako nás na vlast­né oči vidíš. 3 Nech nám oznámi Hos­podin, tvoj Boh, ces­tu, ktorou máme ísť, aj čo máme robiť. 4 Prorok Jeremiáš im na to po­vedal: Počul som! Aj­hľa, po­mod­lím sa k Hos­podinovi, vášmu Bohu, podľa vašej žiados­ti, a oznámim vám všet­ko, čo vám od­povie Hos­podin; nič nezam­lčím pred vami. 5 Oni po­vedali Jeremiášovi: Nech je Hos­podin prav­divý a ver­ný svedok proti nám, ak ne­spl­níme všet­ko podľa toho, s čím ťa Hos­podin, tvoj Boh, pošle k nám. 6 Či to bude dob­ré, alebo zlé, po­slúch­neme hlas svoj­ho Boha, Hos­podina, ku ktorému ťa po­sielame, aby sa nám dob­re vodilo, keď po­slúch­neme hlas svoj­ho Boha, Hos­podina. 7 Po desiatich dňoch slovo Hos­podinovo za­znelo Jeremiášovi. 8 Vtedy za­volal Jóchánána, syna Káréachov­ho, všet­kých vod­cov voj­ska, ktorí boli s ním, i všetok ľud od naj­menších po naj­väčších, 9 a po­vedal im: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela, ku ktorému ste ma po­slali, aby som Mu pred­niesol vašu pros­bu: 10 Ak na­ozaj ostanete v tej­to krajine, vy­budujem a ne­zrúcam vás, za­sadím a ne­vy­tr­hám vás, lebo som oľutoval po­hromu, ktorú som vám spôsobil. 11 Neboj­te sa babylon­ského kráľa, ktorého sa obávate. Neboj­te sa ho - znie výrok Hos­podinov - lebo ja budem s vami, aby som vám po­máhal a vy­tr­hol vás z jeho ruky. 12 Pre­ukážem vám milo­sr­den­stvo, aj on bude milo­sr­d­ný voči vám a na­vráti vás na vašu pôdu. 13 Ale ak hovoríte: Nezos­taneme v tej­to krajine! a tým ne­pos­lúch­nete hlas svoj­ho Boha, Hos­podina, 14 ale po­viete: Nie! Odídeme do Egyp­ta, aby sme ne­videli voj­nu, ne­počuli zvuk trúby a ne­tr­peli hlad po chlebe; tam budeme bývať - 15 pre­to teraz, vy, zvyšok Júdu, počuj­te slovo Hos­podinovo! Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Ak sa na­ozaj po­beráte odísť do Egyp­ta, ak chcete odísť a bývať tam ako cudzin­ci, 16 po­tom vás tam, v Egyp­te, za­siah­ne meč, ktorého sa bojíte; hlad, pre ktorý ste ustaros­tení, tam v Egyp­te vám bude v pätách, a tam po­mriete. 17 Všet­ci mužovia, ktorí sa po­berajú odísť do Egyp­ta, aby tam bývali ako cudzin­ci, po­mrú mečom, hladom a morom a ni­kto z nich ne­unik­ne, ani sa nezach­ráni pred po­hromou, ktorú na nich pri­vediem. 18 Lebo tak­to vraví Hos­podin moc nos tí, Boh Iz­raela: Ako sa vy­lial môj hnev a moja prch­kosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa vy­leje moja prch­kosť na vás, keď pôj­dete do Egyp­ta, takže sa stanete kliat­bou, hrôzou, zlorečením a po­tupou, a už ni­kdy ne­uvidíte toto mies­to. 19 Toto vy­riekol o vás Hos­podin, vy po­zos­talí z Júdu: Nechoďte do Egyp­ta! Vedz­te jas­ne, že som vás dnes varoval. 20 Lebo sami seba za­vádzate, keď ste ma po­slali k svoj­mu Bohu, Hos­podinovi, so slovami: Mod­li sa za nás k nášmu Bohu, Hos­podinovi, zves­tuj nám všet­ko, čo po­vie Hos­podin, náš Boh, a spl­níme to. 21 Dnes som vám to zves­toval, ale ne­počúvate hlas svoj­ho Boha, Hos­podina, v ničom z toho, pre čo ma k vám po­slal. 22 Teraz vedz­te, že za­hyniete mečom, hladom a morom na mies­te, na ktoré si žiadate odísť, aby ste tam bývali.