Evanjelický › Jeremiáš › 26

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Reč o chráme. Jeremiášov život v nebezpečí1 Na začiat­ku panovania jud­ského kráľa Jojákíma, syna Joziášov­ho, za­znelo Jeremiášovi toto slovo Hos­podinovo: 2 Tak­to vraví Hos­podin: Po­stav sa na ná­dvorie domu Hos­podinov­ho a všet­kým jud­ským mes­tám, ktoré sa pri­chádzajú klaňať do Jeho domu, hovor slová, ktoré som ti pri­kázal hovoriť; ne­vynechaj ani slovo. 3 Azda po­slúch­nu a každý sa na­vráti zo svojej zlej ces­ty; ja oľutujem po­hromu, ktorú za­mýšľam do­pus­tiť na nich pre ich zlé skut­ky. 4 Po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin: Ak ne­pos­lúch­nete a nebudete chodiť podľa môj­ho učenia, ktoré som vám pred­ložil, 5 a nedáte na slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične po­sielam k vám - akože ste ich ne­pos­lúchali: 6 naložím s tým­to domom ako so Šílom a toto mes­to urobím kliat­bou pre všet­ky národy zeme. 7 Kňazi, proroci aj všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Hos­podinovom. 8 Keď Jeremiáš do­povedal všet­ko, čo mu Hos­podin pri­kázal hovoriť celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci i všetok ľud a po­vedali: Musíš zo­mrieť. 9 Prečo si prorokoval v mene Hos­podinovom: Ten­to dom bude ako Šílo a toto mes­to tak spust­ne, že bude bez obyvateľov? Všetok ľud sa zhŕkol k Jeremiášovi do domu Hos­podinov­ho. 10 Keď sa jud­ské kniežatá do­zvedeli o tom, vy­šli z kráľov­ského paláca hore do domu Hos­podinov­ho a sad­li si pri vchode do Novej brány domu Hos­podinov­ho. 11 Kňazi a proroci po­vedali kniežatám a všet­kému ľudu: Ten­to muž je hoden smr­ti, lebo prorokoval proti tomuto mes­tu, ako ste počuli na vlast­né uši. 12 Vtedy Jeremiáš po­vedal všet­kým kniežatám a všet­kému ľudu: Hos­podin ma po­slal prorokovať proti tomuto domu všet­ky slová, ktoré ste počuli. 13 Teraz však polepšite svoje ces­ty a svoje skut­ky, počúvaj­te slovo Hos­podina, svoj­ho Boha, a Hos­podin oľutuje zlo, ktoré vy­slovil proti vám. 14 Ja som vo vašich rukách, urob­te so mnou, čo uznáte za dob­ré a spravod­livé. 15 Len vez­mite na vedomie, že ak ma usmr­títe, uvalíte ne­vin­nú krv na seba a na toto mes­to i na jeho obyvateľov, lebo Hos­podin ma na­ozaj po­slal k vám po­vedať vám verej­ne všet­ky tieto slová. 16 Nato kniežatá i všetok ľud po­vedali kňazom a prorokom: Ten­to človek nie je hoden smr­ti, lebo k nám hovoril v mene Hos­podina, nášho Boha. 17 Nie­ktorí zo starších krajiny po­vs­tali a po­vedali celému zhromaždeniu ľudu: 18 Micheáš z Mórešetu prorokoval za dní jud­ského kráľa Chiz­kiju a po­vedal všet­kému ľudu Jud­ska: Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Sion bude zoraný na pole, Jeruzalem bude zrúcaninou a chrámový vrch zales­nenou výšinou. 19 Či ho pre­to vy­dal na sm­rť jud­ský kráľ Chiz­kija a celý Júda? Či sa nebál Hos­podina a ne­snažil sa udob­riť Jeho tvár, takže Hos­podin oľutoval zlo, ktorým im po­hrozil? My však chceme uvaliť veľkú ne­právosť na seba. Usmrtenie proroka Uriju20 Aj iný muž prorokoval v mene Hos­podinovom: Urija, syn Šemajov z Kir­jat Jeárímu. Ten prorokoval proti tomuto mes­tu a ľudu rov­nakými slovami ako Jeremiáš. 21 Keď kráľ Jojákím a všet­ci jeho hr­dinovia i všet­ky kniežatá počuli jeho slová, kráľ sa ho snažil usmr­tiť. Keď sa o tom Urija do­zvedel, bál sa; utiekol a od­išiel do Egyp­ta. 22 Kráľ Jojákím po­slal do Egyp­ta is­tého El­nátána, syna Ak­bórov­ho, a s ním iných mužov. 23 Tí vy­vied­li Uriju z Egyp­ta a pri­vied­li ho ku kráľovi Jojákímovi; on ho dal za­biť mečom a jeho mŕt­volu hodiť do hrobu obyčaj­ných ľudí. 24 Avšak ruka Achikáma, syna Šáfánov­ho, chránila Jeremiáša, aby ho ne­vydali na sm­rť do rúk ľudu.