Evanjelický › Jeremiáš › 2

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Nevernosť a nevďak Izraela1 Tak­to mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 2 Choď a verej­ne hlásaj Jeruzalemu: Tak­to vraví Hos­podin: Spomínam si na ver­nosť tvojej mlados­ti, na lás­ku tvojich snúbenec­kých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou ne­ob­siatou. 3 Svätým bol Iz­rael Hos­podinovi, bol pr­votinou Jeho úrody. Všet­ci, čo jed­li z nej, pre­vinili sa, stih­lo ich nešťas­tie - znie výrok Hos­podinov. 4 Počuj­te slovo Hos­podinovo, dom Jákobov i všet­ky rody domu Iz­raela! 5 Tak­to vraví Hos­podin: Čo zlé našli na mne vaši ot­covia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za már­nosťou a vy­šli na már­nosť? 6 Ne­pýtali sa: Kde je Hos­podin, ktorý nás vy­viedol z Egyp­ta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a rok­lín, krajinou suchoty a tem­na, krajinou, ktorou ni­kto ne­prechádza, kde ani človek nebýva? 7 Vo­viedol som vás do krajiny sadov, aby ste jed­li jej ovocie a jej dob­roty. Keď ste však vošli, poškvr­nili ste mi krajinu a moje vlast­níc­tvo ste zo­havili. 8 Kňazi sa ne­pýtali: Kde je Hos­podin? Zás­tan­covia zákona ma ne­poz­nali, pas­tieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžik­mi, čo nič ne­osožia. 9 Pre­to po­vediem ešte s vami spor - znie výrok Hos­podinov - a po­vediem spor aj so syn­mi vašich synov. 10 Veď prej­dite len k brehom Kitej­cov a roz­hliad­nite sa, pošlite do Kédáru, dô­klad­ne po­zoruj­te, a všim­nite si, či sa kedy takého čo stalo! 11 Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani boh­mi nie sú? Môj ľud však svoju slávu za­menil za bôžikov, čo ne­osožia. 12 Des­te sa, nebesá, nad tým, zhroz­te sa, užas­nite veľmi - znie výrok Hos­podinov - 13 lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opus­tili mňa, prameň živej vody, aby si vy­kopali deravé cis­ter­ny, ktoré ne­ud­ržia vodu. Následky nevernosti14 Či je Iz­rael ot­rokom, alebo v dome narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy revú nad ním, hlas­no sa ozývajú. Jeho krajinu ob­rátili na púšť a jeho mes­tá sú vy­pálené, bez obyvateľov. 16 Aj ľudia z Mem­fisu a Tach­pan­chesu spasú ti temeno. 17 Či si si to sám nezap­ríčinil tým, že si opus­til Hos­podina, svoj­ho Boha, keď ťa viedol ces­tou? 18 A teraz čo chceš na ces­te do Egyp­ta? Na­piť sa vody z Nílu? A čo hľadáš na ces­te do Asýrie? Na­piť sa vody z Euf­ratu? 19 Tvoja zloba ťa tres­tá a tvoje od­pad­líc­tvo ťa kar­há. Po­znaj a uvidíš, ako ne­blahé a tr­p­ké je, že si opus­til Hos­podina, svoj­ho Boha, a báz­ne predo mnou nebolo v tebe - znie výrok Pána, Hos­podina moc­nos­tí. Modlárstvo s baalmi20 Veď dáv­no si zlámala svoje jar­mo a roz­tr­hala svoje putá; po­vedala si: Nebudem ot­ročiť; ale na každom vy­sokom kop­ci, pod každým zeleným stromom sa roz­vaľuješ, ty ne­vies­t­ka. 21 Za­sadil som ťa sťa šľach­tenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvr­h­la na cudzí divý vinič! 22 Keby si sa aj lúhom umyla, špinavou bude tvoja vina predo mnou - znie výrok Hos­podina, Pána. 23 Ako môžeš po­vedať: Nie som poškvr­nená, za baal­mi som nechodila? Hľaď na svoju ces­tu v údolí, po­znaj, čo si popáchala, ty ľah­ká ťava, na svojich ces­tách strečkujúca, 24 divá os­lica, zvyk­nutá na púšť, čo roz­vášnená lapá vzduch; ktože ukojí jej ruj­nosť? Ne­unaví sa ni­kto, kto ju hľadá, v jej mesiaci ju náj­de. 25 Šet­ri si nohy, aby ne­os­tali bosé, i svoje hrd­lo, aby ne­vys­mäd­lo! Ty však hovoríš: Dar­mo je! Nie! Lebo milujem cudzích a pôj­dem za nimi. 26 Ako sa za­han­bí zlodej, keď ho pri­stih­nú, tak sa za­han­bí dom Iz­raela, oni, ich králi, ich kniežatá, ich kňazi aj ich proroci, 27 ktorí hovoria drevu: Ot­com si mi, a skale: Ty si ma zrodila. Ob­rátili sa ku mne chrb­tom, a nie tvárou. Keď sú však v biede, hovoria: Vstaň a za­chráň nás! 28 Nuž, kde máš bohov, ktorých si si spravil? Nech vstanú, ak ťa môžu za­chrániť v čase tvojej biedy. Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda. 29 Prečo si ťažkáte na mňa? Všet­ci ste sa mi spreneverili - znie výrok Hos­podinov. 30 Nadar­mo som bil vašich synov, výs­trahu ne­prijali. Váš meč požieral vašich prorokov ako zhub­ný lev. 31 Ó, ty po­kolenie, všímaj si slovo Hos­podinovo! Či som bol púšťou pre Iz­rael, alebo tem­nou krajinou? Prečo hovorí ľud môj: Voľní sme, k Tebe už ne­prídeme? 32 Či po­zabud­ne pan­na na svoj skvost a mladucha na svoj pás? No môj ľud veľmi dáv­no za­budol na mňa. Boží súd33 Ako dob­re si upravuješ ces­ty k nad­viazaniu ľúbos­ti. Pre­to si si aj na zločiny navyk­la na svojich ces­tách. 34 Aj na tvojich podol­koch na­chodí sa krv chudob­ných ne­vin­ných. Ne­pris­tih­la si ich pri vlámaní, ale pri­tom všet­kom 35 tvr­díš: Ne­vin­ná som, veď Jeho hnev sa od­vrátil odo mňa. Aj­hľa, pod­robím ťa súdu, pre­tože tvr­díš: Ne­zhrešila som. 36 Ako cel­kom naľah­ko berieš, že meníš svoju ces­tu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria. 37 Aj od­tiaľ odídeš s rukami nad hlavou, lebo Hos­podin za­vr­hol tých, ktorým si dôverovala, a nebudeš mať s nimi ús­pech.