Evanjelický › Jeremiáš › 3

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Obrátenie a návrat ľudu1 Ak muž pre­pus­tí svoju ženu, a ona odíde od neho a vy­dá sa za iného, či sa k nej ešte vráti? Nebola by krajina kraj­ne znes­vätená? Ty si však smil­nila s mnohými druh­mi, a máš sa vrátiť ku mne? - znie výrok Hos­podinov. 2 Po­z­dvih­ni oči k holiam a hľaď; kde si sa nedala zne­uc­tiť? Pri ces­tách si im vy­sedala ako Arab na púšti; a tak si znes­vätila krajinu svojimi smils­tvami a svojou zlobou. 3 Ne­spŕch­lo a nedo­stavil sa jar­ný dážď, ale ty si mala čelo ako žena ne­vies­t­ka, nech­cela si sa čer­venať. 4 Prav­da, teraz už voláš na mňa: Otče, Ty snúben­com si mojej mlados­ti. 5 Či sa naveky bude hnevať a navždy pre­chovávať hnev? Tak si hovorila, ale zlo si páchala, koľko si vládala. Návrat Izraela6 Po­tom mi Hos­podin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Od­pad­líčka, Iz­rael? Chodila na každý vy­soký vrch a pod každý zelený strom a tam smil­nila. 7 Mys­lel som si: Po všet­kom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa ne­vrátila. Jej ses­tra Ne­ver­nica, Júda, to videla. 8 Videla, že som pre­pus­til Od­pad­líčku, Iz­rael, a dal som jej pre­púšťací list, lebo cudzoložila, no jej ses­tra Ne­ver­nica, Júda, sa nezľak­la, ale šla a smil­nila aj ona. 9 Znes­vätila celú krajinu svojím krikľavým smils­tvom a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Ani na­priek tomu všet­kému sa jej ses­tra Júda, Ne­ver­nica, ne­vrátila ku mne z celého srd­ca, ale len na­oko - znie výrok Hos­podinov. 11 Vtedy mi riekol Hos­podin: Od­pad­líčka, Iz­rael, sa ukázala spravod­livejšia ako Ne­ver­nica, Júda. 12 Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Na­vráť sa, Od­pad­líčka, Iz­rael! - znie výrok Hos­podinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milos­tivý - znie výrok Hos­podinov - nebudem sa hnevať naveky. 13 Len po­znaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, že si po­behávala svojimi ces­tami za cudzími boh­mi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hos­podinov. Návrat Júdu14 Vráťte sa, od­pad­lí synovia! - znie výrok Hos­podinov; lebo ja som vaším Pánom. Vez­mem si vás, po jed­nom z mes­ta a po dvoch z čeľade, a pri­vediem vás na Si­on. 15 Dám vám pas­tierov podľa svoj­ho srd­ca, ktorí vás budú pásť roz­um­ne a múd­ro. 16 Keď sa rozm­nožíte a rozp­lodíte v krajine v tom čase - znie výrok Hos­podinov - nebudú už hovoriť: Truh­la zmluvy Hos­podinovej! Ni­komu ne­príde na um, ani si na ňu ne­spomenú, ni­komu nebude chýbať, ani ju už viac nez­hotovia. 17 V tom čase Jeruzalem po­menujú trónom Hos­podinovým; zhromaždia sa tam, do Jeruzalema, všet­ky národy pre meno Hos­podinovo, a nebudú už chodiť viac za svojím za­tvrd­nutým a zlým srd­com. 18 V tom čase sa dom Júdov pri­pojí k domu Iz­raela a vrátia sa spolu zo sever­nej krajiny do krajiny, ktorú som dal do vlast­níc­tva vašim ot­com. Božia priazeň a nevernosť ľudu19 Ja som však po­vedal: Ako ťa za­radím medzi synov a dám ti roz­košnú krajinu, pre­sláv­ne dedičs­tvo národov? ! Naz­dal som sa, že ma budete volať Ot­com a odo mňa sa ne­od­vrátite. 20 Ale ako žena ne­ver­ne opúšťa svoj­ho druha, tak ste ma ne­ver­ne opus­tili, dom Iz­raela - znie výrok Hos­podinov. Pokáním k Bohu21 Hlas počuť na holiach, úpen­livý plač synov Iz­raela, lebo si po­krivili ces­tu, za­bud­li na Hos­podina, svoj­ho Boha. 22 Vráťte sa, od­pad­lí synovia, vy­liečim vás z vášho od­pad­líc­tva! Aj­hľa, my pri­chádzame k Tebe, lebo Ty si Hos­podin, náš Boh! 23 Na­ozaj, preludom sú kop­ce i hlučný zhon na vr­choch. Na­ozaj, v Hos­podinovi, našom Bohu, je spása Iz­raela! 24 Haneb­ná mod­la požierala vý­sledok práce našich ot­cov od našej mlados­ti: ich ov­ce, dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Ležíme vo svojej han­be a pri­krýva nás naša po­tupa, lebo sme zhrešili proti Hos­podinovi, nášmu Bohu, my aj naši ot­covia, od našej mlados­ti až po dnešný deň, a ned­bali sme na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha.