Evanjelický › Jeremiáš › 51

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

1 Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja vzbudím ducha hubiteľa proti Babylonu i proti obyvateľom Chal­dej­ska. 2 Pošlem do Babylonu pre­vievačov, a tí ho pre­vejú, tí vy­práz­dnia jeho krajinu, lebo v deň po­hromy ho ob­kľúčia zo všet­kých strán. 3 Nech luko­strelec ne­na­pína svoju kušu a nech si ne­ob­lieka pan­cier. Nešet­rite jeho mláden­cov, pod­rob­te kliat­be všet­ky jeho voje. 4 Nech pad­nú smr­teľne ranení v krajine Chal­dej­cov a pre­bod­nutí na jej uliciach, 5 lebo ich krajina je pl­ná viny voči Svätému Iz­raela, ale Iz­rael a Júda ne­ov­dovel po svojom Bohu, Hos­podinovi moc­nos­tí. 6 Uj­dite z Babylonu - každý nech si za­chráni život - aby ste nezahynuli pre jeho ne­právosť, lebo toto je čas po­msty Hos­podinovej, od­pláca mu jeho činy. 7 Babylon bol v rukách Hos­podinových zlatým kalichom, ktorý opájal celú zem. Národy pili z jeho vína, pre­to boli zbavené roz­umu. 8 Od­razu padol Bábel, je zlomený, kvíľte nad ním, dones­te bal­zam na jeho rany, azda sa uzdraví! 9 Liečili sme Babylon, ale ne­u­zdravil sa, opusťte ho, poďme každý do svojej vlas­ti, lebo súd nad ním siaha po nebesá a dvíha sa až po ob­laky. 10 Hos­podin vy­viedol na svet­lo našu spravod­livú vec. Poďte, rozp­rávaj­me na Si­one o diele nášho Boha, Hos­podina. 11 Os­trite šípy, na­plňte tul­ce! Hos­podin vzbudil ducha méd­skych kráľov, lebo proti Bábelu smeruje jeho zámer zničiť ho; lebo to je po­msta Hos­podinova, po­msta za Jeho chrám. 12 Vztýčte koruh­vu proti hrad­bám Babylonu, zo­sil­nite stráž, po­stav­te hliad­ky, rozo­stav­te zálohy, lebo Hos­podin plánoval, i vy­konal, čo vy­riekol o obyvateľoch Babylonu. 13 Ty, čo pri veľkých vodách bývaš, bohatý na po­klady: Prišiel tvoj koniec, na­pl­nila sa miera tvojej zis­kuch­tivos­ti! 14 Hos­podin pri­sahal na seba samého: Veru, na­pl­ním ťa ľuďmi sťa kobyl­kami, ktorí sa pus­tia nad tebou do víťaz­ného plesania. 15 On stvoril svojou silou zem, múd­rosťou svojou po­stavil svet a svojou dômysel­nosťou rozo­päl nebesá. 16 Na rachot Jeho hromu za­hučia vody na nebi. On zdvih­ne ob­laky od končín zeme. K dažďu tvorí bles­ky a vietor vy­púšťa zo svojich komôr. 17 Každý ne­vedomý človek sa ukázal hlúpym, každý zlievač vy­šiel na han­bu pre mod­lu, lebo zliatiny jeho sú len klamom a dychu v nich nieto. 18 Ničotou sú a dielom na po­smech, zhynú, keď príde čas ich tres­tu. 19 Podiel Jákobov nie im je podob­ný; lebo On je Tvor­com všet­kého a Iz­rael je Jeho vlast­ným kmeňom, Hos­podin moc­nos­tí je Jeho meno. 20 Kladivom si mi, bojovým náčiním, národy rozt­ries­kam tebou a zničím tebou kráľov­stvá. 21 Rozt­ries­kam tebou koňa s jeho jazd­com, rozt­ries­kam tebou voz i vozataja, 22 rozt­ries­kam tebou muža i ženu, rozt­ries­kam tebou star­ca i chlap­ca, rozt­ries­kam tebou mláden­ca i pan­nu, 23 rozt­ries­kam tebou pas­tiera i jeho stádo, rozt­ries­kam tebou oráča i jeho záp­rah, rozt­ries­kam tebou správ­cov i veliteľov. 24 A od­platím Babylonu i všet­kým chal­dej­ským obyvateľom všet­ko ich zlo, čo spáchali voči Si­onu pred vašimi očami - znie výrok Hos­podinov. 25 Aj­hľa, som proti tebe, ty skazonos­ný vrch, - znie výrok Hos­podinov - ktorý hubíš celú zem! Vy­striem ruku proti tebe, zvalím ťa z brál a urobím ťa spáleným vr­chom. 26 Ne­vez­mú z teba kameň na uhol­ný kameň, ani kameň na zá­klad­ný kameň; lebo budeš večnou púšťou - znie výrok Hos­podinov. 27 Vztýčte koruh­vu na zemi, za­trúb­te na trúbu medzi národ­mi, pri­prav­te národy do svätej voj­ny proti ne­mu, za­volaj­te proti nemu kráľov­stvá: Ararát, Min­ní a Aškenáz; ustanov­te nad ním pisárov, pri­veďte kone ako roj chl­patých kobyliek. 28 Pri­prav­te národy do svätej voj­ny proti ne­mu, méd­skych kráľov, jeho správ­cov a veliteľov i celú krajinu pod ich vládou. 29 Zem sa trasie a v boles­tiach sa zvíja, lebo na Babylone sa pl­ní zámer Hos­podinov ob­rátiť babylon­skú krajinu na pu­statinu bez obyvateľov. 30 Hr­dinovia Bábelu pre­stali bojovať, sedia v pev­nos­tiach, ich sila vy­sch­la, stali sa ženami; pod­pálili jeho byd­lis­ká, zlámané sú jeho závory. 31 Bežec pred­bieha bežca a hlás­nik hlás­nika, aby oznámil babylon­skému kráľovi, že jeho mes­to je ú­pl­ne pod­manené. 32 Ob­sadené sú brody; papyrusové čl­ny spálili ohňom a bojov­níci sú zmätení. 33 Lebo tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Dcéra Bábel je sťa holo­hum­nica, keď ju ušliapavajú, ešte máličko, a príde na ňu čas žat­vy. 34 Zožral ma, zmoril ma babylon­ský kráľ Nebúkad­necar, od­stavil ma ako prázd­nu nádobu, pre­hl­tol ma ako drak, na­pl­nil si brucho a odo­hnal ma od mojich roz­koší. 35 Nech príde na Babylon násilie spáchané na mne i na mojom tele! vraví obyvateľka Si­ona. Krv moja na obyvateľov Chal­dej­ska, hovorí Jeruzalem. 36 Pre­to tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja po­vediem tvoj spor a po­mstu za teba ja vy­konám. Vy­suším jeho more, dám vy­schnúť i jeho prameňu. 37 Tak bude Babylon hromadou kamenia, príbyt­kom šakalov, pred­metom hrôzy a pís­kania, bez obyvateľov. 38 Spolu budú revať ako levy, vrčať ako levie mláďatá. 39 Keď sa rozoh­nia, pri­pravím im hos­tinu, opojím ich až do bez­vedomia, nech za­spia večným spán­kom a nech sa ne­prebudia - znie výrok Hos­podinov. 40 Zoženiem ich ako jahňatá na jat­ku, ako baranov s koz­lami. 41 Ako bol dobytý Šéšak a zau­jatá sláva celej zeme! Na aký úžas sa zmenil Bábel medzi národ­mi! 42 More vy­stúpilo proti Bábelu, jeho hučiace vlny ho po­kryli. 43 Jeho mes­tá stali sa púšťou, vy­pra­hnutou zemou a stepou, krajinou, v ktorej nik nebýva, ktorou ne­prej­de ľud­ský tvor. 44 Po­tres­tám Béla v Babylone a vy­tiah­nem mu z úst, čo pre­hl­tol. Ne­po­hr­nú sa už k nemu národy, už i hrad­by Babylona spad­li. 45 Môj ľud, vy­j­di z neho! Nech každý za­chráni svoj život pred pálčivým hnevom Hos­podinovým! 46 Ne­klesaj­te na mys­li a neboj­te sa správy, ktorú počuť v krajine. Jeden rok príde jed­na správa, druhý rok zasa iná správa, násilie bude na zemi a vladár proti vladárovi. 47 Pre­to, hľa, pri­chádzajú dni, keď po­tres­tám tesané mod­ly Bábela, jeho celá krajina vy­j­de na han­bu a všet­ci ranení pad­nú v ňom. 48 A za­plesajú nad Bábelom nebesá i zem, i všet­ko, čo je na nich. Lebo zo severu prídu naň hubitelia - znie výrok Hos­podinov. 49 Aj Babylon musí pad­núť pre po­bitých Iz­raela, ako pre Babylon pad­li po­bití celej zeme. 50 Vy, čo ste unik­li meču, choďte, ne­os­taňte stáť, zďaleka spomínaj­te na Hos­podina, a nech vám Jeruzalem leží na srd­ci: 51 Sme za­han­bení, lebo sme zažili po­tupu, stud po­kryl našu tvár, lebo cudzin­ci vtrh­li do svätýň domu Hos­podinov­ho. 52 Pre­to, hľa, pri­chádzajú dni - znie výrok Hos­podinov - keď vy­konám trest nad jeho tesanými mod­lami a po celej jeho krajine stenať budú ranení. 53 Keby Babylon vstúpil aj do neba, a keby ne­prí­stup­nou spravil svoju moc­nú výšinu, ja pošlem naň hubiteľov - znie výrok Hos­podinov. 54 Čuj! Volanie o po­moc z Babylona a veľká po­hroma z Chal­dej­ska! 55 Lebo Hos­podin spus­toší Babylon, udusí v ňom zvučný hlas, aj keď hučia jeho vlny ako veľké vody a oz­venou znie ich hukot; 56 lebo prišiel na Babylon zhub­ca a zajatí sú jeho hr­dinovia, dolámané sú jeho kuše, lebo Hos­podin je Boh od­platy, určite od­platí. 57 Opojím jeho kniežatá i mudr­cov, jeho správ­cov, veliteľov i hr­dinov, a za­spia večným spán­kom, tak, že sa ne­prebudia - znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hos­podin. 58 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Široké hrad­by Babylonu budú zrov­nané so zemou a jeho vy­soké brány spálené. Národy sa umárajú pre már­nosť a po­hania sa na­máhajú len pre oheň. Predpoveď proti Bábelu hodená do Eufratu59 Príkaz, ktorý dal prorok Jeremiáš Serájovi, synovi Nérijov­mu, vnukovi Mach­séjov­mu, keď od­chádzal s jud­ským kráľom Cid­kijom vo štvr­tom roku jeho panovania do Babylónie. Serája bol naj­vyšším ubytovateľom. 60 Jeremiáš na­písal na jeden list všet­ko zlo, ktoré malo za­stih­núť Babylon, totiž všet­ky slová na­písané proti Bábelu. 61 Jeremiáš po­vedal Serájovi: Keď prídeš do Babylónie, hľaď prečítať všet­ky tieto slová 62 a po­vedz: Hos­podine, Ty si vy­riekol proti tomuto mies­tu, že ho zničíš, aby nebolo, kto by v ňom býval od človeka až po zvieratá, lebo bude večne pu­statinou. 63 Keď dočítaš ten­to list, pri­viaž naň kameň, hoď ho do Euf­ratu 64 a po­vedz: Tak kles­ne Babylon, a ne­povs­tane viac z po­hromy, ktorú pri­vediem naň. Po­tiaľ siahajú slová Jeremiášove.