Evanjelický › Jeremiáš › 10

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Hospodin a modly1 Počuj­te slovo, ktoré vám hovorí Hos­podin; dom Iz­raela! 2 Tak­to vraví Hos­podin: Ne­priúčaj­te sa ces­te po­hanov a znamení nebies sa neľakaj­te, lebo po­hania sa ich ľakajú. 3 Veď nábožen­stvo národov je nič, len drevo vy­ťaté v hore, dielo umel­covej ruky zhotovené sekerou. 4 Ok­rášlia ho strieb­rom a zlatom, upev­nia ho klin­cami a kladivom, aby sa nek­látilo. 5 Sú ako strašiak na uhor­kovom poli, nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Neboj­te sa ich, lebo ne­ub­lížia, a ani dob­re robiť ne­môžu. 6 Niet Tebe podob­ného, Hos­podine; veľký si a veľké je Tvoje meno. 7 Kto by sa nebál Teba, Kráľ národov? Na­ozaj, Tebe to pat­rí, veď medzi mudr­cami po­hanov, ani v ich všet­kých kráľov­stvách niet Tebe podob­ného. 8 Na­pos­pol hlúpi sú a po­chabí, mod­lár­ska náuka - to je len drevo, 9 tepané strieb­ro, do­vezené z Taršíša, a zlato z Úfázu, dielo umel­ca z rúk zlievača; fialová a pur­purová lát­ka je ich odev, všet­ko je to dielo znal­cov. 10 Ale Hos­podin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ! Pred Jeho hnevom trasie sa zem; po­hania ne­vyd­ržia Jeho prch­kosť. 11 Tak­to im po­vedz­te: Bohovia, ktorí ne­vyt­vorili nebo ani zem, stratia sa zo zeme a spod neba. 12 On stvoril svojou silou zem, múd­rosťou svojou po­stavil svet a svojou dômyseľnosťou rozo­päl nebesá. 13 Na rachot Jeho hromu za­hučia vody na nebi. On zdvih­ne ob­laky od končín zeme. K dažďu tvorí bles­ky a vietor vy­púšťa zo svojich komôr. 14 Teraz je každý človek hlúpy a nechápavý, každý zlievač vy­šiel na han­bu pre mod­lu, lebo od­liat­ky jeho sú len klamom a dychu v nich nieto. 15 Ničotou sú a dielom na po­smech, zhynú, keď príde čas ich tres­tu. 16 Podiel Jákobov nie im je podob­ný; lebo On je Tvor­com všet­kého a Iz­rael je Jeho vlast­ným kmeňom, Hos­podin moc­nos­tí je Jeho meno. Súd a ponosa17 Zo­ber svoj batoh zo zeme, ty, ktorá bývaš v ob­liehanom mes­te! 18 Lebo tak­to riekol Hos­podin: Aj­hľa, ten­toraz ja od­hodím obyvateľov krajiny a spôsobím im súženie, aby to pocítili. 19 Beda mi, lebo som doráňaný; boľavá je moja rana. Ale ja som po­vedal: Je to choroba, ktorú znesiem. 20 Môj stan je spus­tošený, po­tr­hané sú všet­ky moje laná, moji synovia mi od­išli, a niet ich; môj stan mi ni­kto znova ne­po­staví, ni­kto ne­vys­trie moje plach­ty. 21 Pre­tože pas­tieri boli hlúpi a Hos­podina nehľadali, pre­to ne­mali ús­pech a celé stádo sa im roz­pŕch­lo. 22 Počuj! Aj­hľa, pri­chádza zvesť a veľký otras zo sever­nej krajiny, aby mes­tá Jud­ska boli ob­rátené na púšť a br­loh šakalov. 23 Viem, Hos­podine, že človek ne­má v moci svoju ces­tu, a ten, kto chodí, ne­určuje svoje kroky. 24 Kar­haj ma, Hos­podine, ale s mierou, nie v svojom hneve, aby si ma ne­zničil. 25 Vy­lej svoju prch­kosť na národy, ktoré Ťa ne­poz­najú, a na po­kolenia, ktoré ne­vzývajú Tvoje meno. Lebo zožierali Jákoba, zožierali ho, aj skon­covali s ním a spus­tošili jeho obyd­lie.