Evanjelický › Jób › 39

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Či vieš, kedy sa skal­né kozy rodia? Či po­zoruješ boles­ti lia­hnutia sa jeleníc? 2 Počítaš mesiace ich brezivos­ti a po­znáš čas, kedy vr­hajú? 3 Skrčia sa, liah­nu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov, 4 ich mladé moc­nejú, ras­tú na slobode, odídu a viac sa ne­vrátia. 5 Kto pus­til zeb­ru na slobodu, kto uvoľnil op­raty divému oslovi, 6 ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok? 7 Zo zhonu mes­ta sa vy­smieva a krik po­háňača nečuje; 8 sliedi po vr­choch, po svojej pas­tve, a hľadá akúkoľvek zeleň. 9 Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jas­liach? 10 Či za­priah­neš byvola v bráz­de po­v­razom, či po­bráni za tebou doliny? 11 Dôveruješ mu, pre­tože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu? 12 Veríš mu, že ti do­vezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holo­hum­nicu? 13 Či kríd­lo pšt­rosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana? 14 Lebo necháva na zemi svoje vaj­cia a dáva ich v pies­ku hriať. 15 Za­búda, že ich noha môže za­dláviť a poľná zver rozm­liaždiť! 16 Tvrdo na­kladá so svojimi mláďatami ako s ne­vlast­nými, ne­mr­zí ju, ak jej námaha je már­na. 17 Lebo Boh jej odo­prel múd­rosť, ne­udelil jej roz­um. 18 Ale ak sa zdvih­ne, vy­smeje sa koňovi i jazd­covi na ňom. 19 Ty dávaš silu koňovi a ty od­ievaš hrivou jeho šiju? 20 Ty mu dávaš skákať ako kobyl­ke? Hroz­ný je jeho nád­her­ný fr­kot. 21 Hrebie v údolí a teší sa; so silou vy­beh­ne proti pan­cieru. 22 Vy­smieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom ne­us­túpi. 23 Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije. 24 S hr­motom a zúrením hrebie zem, nedá sa za­držať, keď za­znie trúby zvuk. 25 Keď zvriesk­ne trúba, zaer­dží: Hi! Zďaleka zvet­rí boj, po­vely vod­cov a voj­nový po­krik. 26 Či podľa tvoj­ho roz­umu vzliet­ne sokol a rozo­pne kríd­la smerom na juh? 27 Či na tvoj po­vel zdvíha sa orol a vy­soko si stavia svoje hniez­do? 28 Na brale býva i hniez­di, na skal­nom výbežku a na hor­skom končiari. 29 Od­tiaľ si vy­hliad­ne po­travu, jeho oči zďaleka ju zbadajú. 30 Jeho mladé strebú krv, a kde sú po­bití, tam je aj on.