Evanjelický › Jób › 13

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Aj­hľa, všet­ko som to videl na vlast­né oči, počul som na vlast­né uši a po­chopil som to. 2 Čo vy viete, to aj ja viem, nie som menej­cen­ný pop­ri vás. 3 Ale ja chcem hovoriť so Všemohúcim a túžim hájiť sa pred Bohom. 4 Vy však prav­du klamom za­tierate, šar­latán­ski lekári ste vy všet­ci. 5 Keby ste as­poň cel­kom umĺk­li, počítalo by sa vám to za múd­rosť. 6 Počúvaj­te, prosím, moju ob­ranu a po­zoruj­te námiet­ky mojich perí. 7 V pros­pech Boha chcete hovoriť pre­vrátenosť a kvôli Nemu chcete vravieť klam? 8 Jemu chcete chytať strán­ku, alebo za Boha viesť spor? 9 Bude dob­ré, ak vás pre­skúma; oklamať Ho chcete, ako klamete človeka? 10 Iste vás prís­ne po­tres­tá, ak chcete taj­ne chytať strán­ku. 11 Ne­predesí vás Jeho dôs­toj­nosť a strach z Neho ne­pad­ne na vás? 12 Vaše spomien­ky sú podoben­stvá do popola písané, vaše ob­ran­né valy sú hlinené valy. 13 Nuž umĺk­nite, nech ja pre­hovorím, nech príde na mňa čokoľvek. 14 Vez­mem si telo do zubov a život svoj si vez­mem do dlaní. 15 Nech ma aj za­bije, iné nečakám, len svoje ces­ty chcem ob­hajovať pred Ním. 16 Už to mi po­slúži k spáse, že boha­prázd­ny ne­smie prísť pred Neho. 17 Počúvaj­te dob­re moju reč, pri­pusťte si k sluchu moje vy­svet­lenie. 18 Aj­hľa, pred­kladám svoju záležitosť, viem, že budem v práve. 19 Kto môže viesť so mnou spor? Lebo čo­skoro umĺk­nem a skonám. 20 Len dve veci mi po­skyt­ni, po­tom sa nebudem skrývať pred Tebou: 21 Od­tiah­ni odo mňa svoju ruku a hrôza z Teba nech ma ne­straší. 22 Po­tom volaj, a ja od­poviem, alebo ja budem hovoriť, a Ty mi od­povedz! 23 Koľko mám vín a hriechov? Vy­rátaj mi môj prie­stupok a hriech! 24 Prečo si skrývaš tvár a po­kladáš ma za svoj­ho ne­priateľa? 25 Či za­viate lís­tie strašíš a prena­sleduješ suchú slamu, 26 že mi pred­pisuješ tr­p­kos­ti a do dedičs­tva dávaš viny mojej mlados­ti, 27 že moje nohy dávaš do klady, strieh­neš na všet­ky moje ces­ty a medze kladieš stopám mojich nôh? 28 Človek sa pred­sa roz­pad­ne ako prách­nivina, sťa rúcho, ktoré rozožrali mole.