EvanjelickýJób16

Jób

Jób vytýka priateľom prázdne reči1 Nato sa Jób ujal slova a po­vedal: 2 Počul som už mnoho takého, všet­ci ste bied­ni tešitelia. 3 Či bude koniec rečiam do vzduchu, alebo čo ťa dráždi, že tak od­povedáš? 4 Aj ja by som mohol hovoriť podob­ne ako vy, keby ste vy boli na mojom mies­te, mohol by som hromadiť slová proti vám a po­kyvovať hlavou nad vami. 5 Po­silňoval by som vás ús­tami a súcit mojich pier by vám uľavoval. 6 Keby som hovoril, moja bolesť ne­poľaví, ak pre­stanem, čo z nej ma opus­tí? Jóbova ponosa proti Bohu i ľuďom7 Teraz ma však vy­čer­pal, vy­hubil mi celé príbuzen­stvo. 8 Uchopil ma, stal sa sved­kom, i moja vy­chud­nutosť po­vs­tala a svedčí proti mne. 9 Jeho hnev ma roz­tr­hal a znenávidel ma, zubami šk­rípal proti mne; môj protiv­ník si bys­trí na mňa zrak. 10 Rozt­vorili ús­ta proti mne, po­stup­ne ma bili po líci; všet­ci sa spoločne spájajú proti mne. 11 Boh ma vy­dáva na­pos­pas zlost­níkom a vr­há ma bez­božníkom do rúk. 12 Žil som v po­koji, ale otriasol mnou, chopil ma za šiju a rozt­ries­kal ma, po­stavil ma sebe za terč. 13 Ob­kľučujú ma Jeho strely, neľútost­ne roz­tína moje ob­ličky, na zem vy­lieva moju žlč. 14 Ranu za ranou mi spôsobuje, rúti sa proti mne ako bojov­ník. 15 Na svoju kožu som ušil vrecovinu a do prachu zložil som svoju silu. 16 Tvár mi očer­venela od plaču a na mojich mihal­niciach leží tieň smr­ti, 17 hoci na mojich dlaniach nelip­ne násilie a moja mod­lit­ba bola čis­tá. Boh Jóbovou nádejou aj v smrti18 Ó zem, ne­prik­ry moju krv, nech ne­pres­táva moje volanie o po­moc! 19 Aj teraz je môj svedok na nebi a môj ručiteľ je na výšinách. 20 Priatelia sa mi len vy­smievajú, a moje oko k Bohu slzy roní. 21 Nech On roz­hod­ne medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho priateľmi. 22 Lebo keď uplynie pár rokov, na­stúpim ces­tu, z ktorej sa ne­vrátim.

EvanjelickýJób16