Evanjelický › Jób › 38

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Prvá Božia reč z búrky1 Vtedy Hos­podin od­povedal Jóbovi z búr­ky a riekol: 2 Kto to za­temňuje moju radu ne­zmysel­nými slovami? 3 Opáš si bed­rá ako stat­ný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma po­uč! Boh je pánom stvorenia4 Kde si bol, keď som kládol zá­klady zeme? Po­vedz niečo roz­um­né, ak vieš! 5 Ty iste vieš, kto jej určil roz­mery a kto roz­tiahol nad ňou merací pás! 6 Na aký zá­klad boli spus­tené jej piliere a kto položil jej uhol­ný kameň 7 vtedy, keď ran­né hviez­dy zvučne plesali a jasali všet­ci nebešťania? 8 Kto uzav­rel more bránami, keď vy­razilo prúdom z lona hl­biny, 9 keď som mu ob­laky dal za odev a hus­tú mrákavu za plien­ky, 10 keď som mu vy­značil medze a položil závoru i bránu? 11 Vtedy som po­vedal: Až po­tiaľ môžeš ísť, a nie ďalej, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn. 12 Či si nie­kedy za svoj­ho života ránu dával roz­kaz? Či si vy­kázal ran­nej zore mies­to, 13 aby uchopila okraje zeme a aby bez­božníci boli z nej strasení? 14 Mení sa ako hlina pod pečaťou a sfar­bí sa ako ob­lek, 15 takže sa bez­božným nedos­tane svet­lo a zdvi­hnuté rameno sa zlomí. 16 Prenikol si už k prameňom mora a pop­rechádzal si sa po dne pra­hl­biny? 17 Od­halili sa ti brány smr­ti a videl si vráta veľkej tem­noty? 18 Či môžeš po­chopiť roz­lohu zeme? Po­vedz, ak ju celú po­znáš! 19 Kadiaľ vedie ces­ta k obyd­liu svet­la a kde má svoje mies­to tma, 20 aby si ju za­vrátil do jej medzí a po­znal chod­ník k jej domu? 21 Ty to vieš, lebo vtedy si sa narodil, a veľký je počet tvojich dní. 22 Či si už prenikol k zásobárňam snehu a videl si skladis­ká kamen­ca, 23 ktorý som si na­sporil pre časy súženia, pre deň boja a voj­ny? 24 Kadiaľ vedie ces­ta k mies­tu, kde sa roz­deľuje svet­lo a od­kiaľ sa východ­ný vietor roz­vieva po zemi? 25 Kto vy­tvoril koryto pre príval a ces­tu pre hromové bles­ky, 26 aby pršalo na ne­obývaný kraj, na púšť, na ktorej nieto človeka, 27 aby na­pájal nehos­tin­nú púšť a k ras­tu nútil sviežu zeleň? 28 Či dážď má ot­ca, alebo kto splodil kvapôčky rosy? 29 Z čieho lona vy­šiel ľad a kto zrodil nebies inovať, 30 keď voda tuh­ne na kameň a za­viera sa po­vrch hl­biny? 31 Môžeš ty zviazať hviez­dy Plejád, alebo roz­viazať zväz­ky Ori­ona? 32 Vy­vedieš načas hviez­dy zvierat­níka a Med­veďa vy­vedieš i s jeho mladými? 33 Po­znáš ty zákony neba, alebo ty určuješ jeho vládu na zemi? 34 Po­z­dvih­neš svoj hlas k ob­lakom, aby ťa za­kryla zá­plava vôd? 35 Ty vy­šleš bles­ky, aby šli a po­vedali ti: Aj­hľa, tu sme? 36 Kto vložil múd­rosť do mračien, alebo kto dal zmysel jas­ným ob­lakom? 37 Kto svojou múd­rosťou spočíta ob­laky a kto vy­prázd­ni mechy nebes­ké, 38 keď sa prach zleje v tuhú hmotu a hrudy sa po­zliepajú? 39 Či môžeš uloviť korisť pre levicu a ukojiť žravosť levíčat, 40 keď sa krčia vo svojich br­lohoch a na po­striežke ležia v húštine? 41 Kto za­opat­rí kr­kav­covi jeho po­krm, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a bez po­travy blud­ne poletujú?