Evanjelický › Jób › 7

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Či údelom človeka na zemi nie je bor­ba? Dni jeho nie sú podob­né dňom náden­níka? 2 Je ako ot­rok, ktorý dych­tí po chlád­ku, ako náden­ník, čo čaká na zárobok. 3 Tak som zdedil mesiace sklamania a noci út­rap sú mi pri­dané. 4 Keď si líham, vravím: Kedy budem môcť vstať? Ak sa pre­tiah­ne večer, do­sť sa naz­mietam do ús­vitu. 5 Telo mám po­kryté čer­vami a kôrou z prachu, koža mi tvrd­ne a puká. 6 Moje dni sú rých­lejšie ako čl­nok tkáča a miz­nú bez nádeje. 7 Roz­pomeň sa, že môj život je len vánok, moje oko ne­uvidí znova, čo je dob­ré. 8 Ne­uz­rie ma už oko, ktoré ma (teraz) vidí. Tvoje oči sa budú upierať na mňa, ale mňa nebude. 9 Ob­lak zmizol a zašiel; tak ne­vyj­de zo zá­hrobia ten, kto tam zo­stúpi. 10 Ne­vráti sa už do svoj­ho domu, ani jeho mies­to ho už ne­poz­ná. 11 Pre­to nebudem krotiť svoje ús­ta, vravieť chcem v úz­kos­ti svoj­ho ducha, ponosovať sa budem so za­tr­pk­nutou dušou. 12 Som azda morom alebo mor­ským drakom, že staviaš stráž proti mne? 13 Keď si po­viem: Útechu mi dá moja po­steľ a moje lôžko ponesie môj nárek, 14 vtedy ma strašíš snami a vidinami ma ľakáš. 15 Radšej by som si volil udusenie a sm­rť na­mies­to mojich boles­tí. 16 Opo­vr­hujem tým. Nebudem večne žiť. Nechaj ma, lebo moje dni sú ván­kom! 17 Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ po­zor­nosť? 18 Že ho navštevuješ každé ráno a skúšaš ho každú chvíľu? 19 Do­kedy ma ne­pres­taneš sledovať a nedovolíš pre­hl­tnúť mi slinu? 20 Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe, Ty strážca ľudí? Prečo si mňa vy­stavil za cieľ útoku, takže som sa stal sám sebe bremenom? 21 Prečo mi ne­od­pus­tíš prie­stupok a ne­prepáčiš vinu? Teraz si už ľah­nem do prachu, hľadať ma budeš, ale mňa nebude.