EvanjelickýJób29

Jób

Spomienka na predošlé šťastie1 Po­tom Jób po­kračoval vo svojej výpovedi a po­vedal: 2 Kiežby som bol ako v predošlých mesiacoch, ako za čias, keď ma Boh ochraňoval, 3 keď mi Jeho svieca žiarila nad hlavou, pri Jeho svet­le som pre­chádzal tem­notou, 4 vtedy, keď som bol v časoch svojej mlados­ti, za Božej priaz­ne nad mojím stanom, 5 keď ešte Všemohúci bol so mnou a moji chlap­ci boli vôkol mňa, 6 keď moje kroky kúpali sa v mlieku a skala pri mne vy­lievala prúdy oleja. 7 Keď som vy­chádzal bránou mes­ta a na námes­tí som si staval sedad­lo, 8 keď ma videli mláden­ci, skrývali sa, star­ci po­vs­tali a zo­stávali stáť; 9 kniežatá sa zdržovali slov a dlaň si klád­li na ús­ta. 10 Aj šľach­ticom sa pri­dúšal hlas a jazyk sa im lepil k pod­nebiu. 11 Keď ma ucho počúvalo, blaho­slavilo ma, a keď oko videlo, vy­dávalo o mne svedec­tvo, 12 že som za­chraňoval bedára, keď volal o po­moc, aj sirotu, keď ne­mala po­moc­níka. 13 Požeh­nanie hynúcich pri­chádzalo na mňa a srd­ce vdov som pri­vádzal k plesaniu. 14 Ja som si ob­liekol spravod­livosť a mňa od­ievalo moje právo ako plášť a tur­ban. 15 Slepému som bol očami a chromému bol som nohami. 16 Chudob­ným bol som ot­com a aj ne­známemu som pre­skúmal spor. 17 Nešľachet­níkom som roz­bíjal čeľus­te a korisť zo zubov som im vy­rážal. 18 I po­mys­lel som si: Skonám len so svojím hniez­dom a svoje dni rozm­nožím sťa piesok, 19 môj koreň má prí­stup k vode a rosa nocuje na mojich ratoles­tiach. 20 Úc­ta voči mne ostane pri mne nová a kuša v mojej ruke sa omladí. 21 Počúvali ma a čakali, mlčky vy­čkávali moju radu. 22 Po mojich slovách už ne­prehovorili, na­toľko ich skropila moja reč. 23 Čakali na mňa ako na dážď, ot­várali ús­ta ako na jar­ný dážď. 24 Usmial som sa na nich, keď ne­mali dôvery, jas mojej tváre ne­skalili. 25 Určoval som im ces­tu, pred­sedal som im, trónil som ako kráľ upro­stred voj­ska, ako ten, ktorý smut­ných po­tešuje.

EvanjelickýJób29