EvanjelickýJób28

Jób

Múdrosť je len Bohu prístupná1 Na­ozaj, strieb­ro má svoje nálezis­ko, i zlato má mies­to, kde ho ryžujú. 2 Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy. 3 Hranice kladie človek tme, až po kraj­né medze pre­skúmava tmavé a tem­né hor­niny. 4 Šach­tu ot­vára ďaleko od byd­lísk; tí, čo sú za­bud­nutí tam, kde ne­vk­ročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí. 5 Zem, z ktorej po­chádza chlieb, dolu je spus­tošená ako ohňom. 6 Ložis­kom zafíru sú jej kamene a ob­sahuje hrud­ky zlata. 7 Orol ne­poz­ná chod­ník k nemu a oko sokola ho nezaz­rie. 8 Pyšné šel­my ne­stúpali po ňom, ani lev naň ne­vk­ročil. 9 Ruku kladie na kremeň, od zá­kladu pre­vracia vr­chy, 10 v skalách vy­tesáva štôl­ne a jeho oko zhliad­ne všet­ko vzác­ne, 11 za­hatáva výtoky riek a skryté veci zeme vy­vádza na svet­lo. 12 Ale kde možno náj­sť múd­rosť a kde je nálezis­ko roz­um­nos­ti? 13 Človek ne­poz­ná ces­tu k nej, nedá sa náj­sť v krajine živých. 14 Pra­hl­bina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. 15 Nedos­tať ju za rýdze zlato, ani strieb­rom ne­možno za­platiť jej cenu. 16 Nedá sa vy­vážiť ófir­ským zlatom, ani vzác­nym ónyxom a zafírom. 17 Ne­vyrov­ná sa jej zlato ani sk­lo, nedá sa vy­meniť za zlaté pred­mety. 18 Koraly a krištáľ ani ne­prídu do úvahy; vlast­niť múd­rosť je nad per­ly. 19 Ne­vyrov­ná sa jej núbij­ský topás, nedá sa vy­vážiť ani rýdzim zlatom. 20 Od­kiaľ však pri­chádza múd­rosť a kde je nálezis­ko roz­um­nos­ti? 21 Za­halená je všet­kému, čo je živé, a skrytá aj pred nebes­kým vtác­tvom. 22 Mies­to zániku i sm­rť hovoria: Na vlast­né uši sme len zvesť o nej počuli. 23 Boh po­zná ces­tu k nej, On vie o jej mies­te! 24 Lebo On do­vidí až po kon­ce zeme a vidí všet­ko pod nebom. 25 Keď dal váhu vet­ru a vodám určil mieru, 26 keď dažďu stanovil poriadok a ces­tu hromo­bles­ku, 27 už vtedy ju videl a hlásal, pev­ne ju po­stavil a pre­skúmal. 28 Človeku však po­vedal: Aj­hľa, múd­rosť je bázeň pred Pánom, roz­um­nosť je vy­hýbať sa zlému.

EvanjelickýJób28