EvanjelickýJób10

Jób

1 Z tej duše sa mi sprík­ril život, dám voľný priebeh svoj­mu žiaľu nad sebou. Pre­hovorím v za­tr­pk­nutos­ti duše. 2 Po­viem Bohu: Ne­od­sudzuj ma! Daj mi po­znať, prečo vedieš spor so mnou! 3 Robí Ti dob­re, že utláčaš, že za­vr­huješ dielo svojich dlaní a k rade bez­božných jasom pris­pievaš? 4 Či máš teles­né oči? Či vidíš, ako vidí človek? 5 Sú Tvoje dni také ako dni človeka a Tvoje roky podob­né ľud­ským dňom, 6 že pát­raš po mojej vine a vy­hľadávaš na mne hriech, 7 hoci vieš, že nie som vin­ný, a z Tvojej ruky ni­kto ma ne­vy­trh­ne? 8 Tvoje ruky ma sfor­movali a urobili, ale naraz ma chceš cel­kom zničiť. 9 Roz­pomeň sa, že si ma spracoval ako hlinu, ale chceš ma vrátiť do prachu! 10 Na­ozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhust­núť ako syr. 11 Ob­liekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma pop­ret­kával. 12 Dal si mi život a ver­nosť a Tvoj do­zor za­choval môj­ho ducha. 13 Hoci si to skrýval vo svojom srd­ci, viem, že si to mal v úmys­le: 14 Ak zhreším, budeš ma strieh­nuť a nez­bavíš ma mojej viny. 15 Keby som sa pre­vinil, beda mi; keby som bol v práve, ne­smiem zdvih­núť hlavu, na­sýtený po­tupou a vidiac svoju biedu. 16 Ak sa zdvih­nem, poľovať budeš na mňa ako lev a znova sa pred­iv­ne za­chováš voči mne. 17 Po­stavíš si nových sved­kov proti mne a vy­stupňuješ svoju ne­vôľu voči mne tým, že vy­mieňaš voj­ská proti mne. 18 Prečo si ma vy­viedol z mat­kin­ho lona? Bol by som skonal, ani oko by ma nebolo uzrelo. 19 Bol by som, ako by som vôbec nebol býval, z mat­kin­ho života do hrobu od­nesený. 20 Na­ozaj, málo je mojich dní. Nechaj ma, nech trochu po­ok­rejem, 21 skôr ako nená­vrat­ne odídem do ríše tmy a tieňov smr­ti, 22 do ríše šera a hus­tej mrákavy, tem­noty a zmät­ku, kde i jas je len mrákavou.

EvanjelickýJób10