Evanjelický › Jób › 19

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jób odmieta výčitky priateľov1 Vtedy sa Jób ujal slova a po­vedal: 2 Do­kedy ma chcete sužovať a dr­viť slovami? 3 Už po desiaty raz ma tupíte, nehan­bíte sa mi ub­ližovať. 4 Keby som bol vskut­ku po­blúdil, moje po­blúdenie zo­stane na mne. Jób cíti, že pôvodcom jeho utrpenia je Boh5 Ak sa vskut­ku chcete nado mňa vy­pínať a mojou po­tupou dôvodiť proti mne, 6 vedz­te, že Boh mi ukriv­dil a že On ma ob­točil svojou sieťou. 7 Ja kričím: Násilie! No od­poveď nedos­távam; o po­moc volám, ale právo niet. 8 Za­tarasil mi ces­tu, takže ne­môžem prej­sť, na moje chod­níky rozo­stlal tmu. 9 Vy­zliekol ma z mojej cti a z hlavy mi zložil korunu. 10 Zbúral ma zo všet­kých strán, takže musím odísť, vy­vrátil moju nádej ako strom. 11 Jeho hnev vzplanul proti mne, po­kladá ma za svoj­ho ne­priateľa. 12 Jeho od­diely spoločne pri­chádzajú, zbudovali svoje ces­ty proti mne a utáborili sa vôkol môj­ho stanu. Jób opustený Bohom i ľuďmi13 Vzdialil odo mňa mojich bratov a moji známi sa mi od­cudzili. 14 Moji príbuz­ní ma opus­tili, moji známi za­bud­li na mňa. 15 Hos­tia môj­ho domu a moje služob­nice ma po­kladajú za cudzin­ca, v ich očiach som sa stal cudzozem­com. 16 Za­volám na sluhu, ani mi ne­od­povie; musím ho prosiť vlast­nými ús­tami. 17 Môj dych je protiv­ný aj mojej žene a za­pácham aj svojim súroden­com. 18 Aj deti mnou po­hŕdajú, len čo chcem po­vs­tať, hovoria proti mne. 19 Protivím sa všet­kým dôver­ným priateľom; a tí, ktorých som miloval, sa mi od­vracajú. 20 Už som len kosť a koža, za­chránil som sa len svojimi ďas­nami. Triumf viery aj v opustenosti21 Zľutuj­te sa, zľutuj­te sa nado mnou, priatelia, lebo sa ma dot­kla ruka Božia. 22 Prečo ma prena­sledujete ako Boh? Mojím telom sa ne­na­sýtite. 23 Kiežby na­písali moje slová, kiežby ich za­značili do knihy 24 želez­ným ryd­lom a olovom a za sved­ka vy­ryli do skaly. 25 Ja viem, že môj Vy­kupiteľ žije a na­koniec sa po­staví nad prachom. 26 I keď moja koža bude tak roz­rušená, zo svoj­ho tela uzriem Boha, 27 ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia. Srd­ce mi v hrudi prah­ne po tom. 28 Ak hovoríte: Ako ho budeme prena­sledovať a v ňom náj­deme pod­statu sporu - 29 sami sa boj­te meča, lebo hnev prinesie trest mečom, aby ste po­znali, že jes­tvuje Sud­ca.