Evanjelický › Jób › 4

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Prvá reč Elífazova1 Tu sa Elífaz Téman­ský ujal slova a po­vedal: 2 Znesieš to, ak sa po­kúsim hovoriť? Ale kto by sa vládal zdržať slov? 3 Hľa, ty si mnohých poúčal a upevňoval si ochab­nuté ruky. 4 Kto sa po­tkýnal, toho dvíhali tvoje slová, a pod­lomené kolená si po­silňoval. 5 Keď to teba teraz stíha, ty si zmorený, keď sa to teba dotýka, si zdesený. 6 Nedá ti dôveru tvoja bohaboj­nosť a nie ti je nádejou bez­úhon­nosť tvojich ciest? 7 Roz­pomeň sa, kto kedy ne­vin­ný za­hynul a kde boli zničení čest­ní ľudia. 8 Na­koľko som videl: tí, čo ne­právosť orali a roz­sievali biedu, museli ju aj žať. 9 Zhynú od dychu Božieho a zanik­nú závanom Jeho hnevu. 10 Rev leva, hlas šel­my i zuby levíčat sa zlomia. 11 Lev zhynie bez koris­ti, mláďatá levice sa roz­pŕch­nu. 12 Slovo sa pri­krad­lo ku mne, sluch môj začul z neho šepot. 13 V myšlien­kach z nočných videní, keď tvr­dý spánok padá na ľudí, 14 za­chvátil ma strach i chvenie, všet­ky moje kos­ti za­chveli sa strachom; 15 vánok mi pre­behol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele. 16 (Ktosi) za­stal, nerozoz­nal som jeho výzor; pred mojím zrakom mih­la sa po­stava, začul som tichučký hlas: 17 Či môže byť človek spravod­livý pred Bohom, a či je muž čis­tý pred svojím Tvor­com? 18 Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim an­jelom vy­týka chyby. 19 Tým viac obyvateľom hlinených domov, čo v prachu majú svoj zá­klad; rozm­liaždia ich skôr než mole; 20 od rána do večera ich roz­bijú; nik ani nez­badá, už hynú naveky! 21 Zais­te, keď im vy­trh­nú stanové kolíky, umierajú, ale bez múd­ros­ti.