EvanjelickýJób34

Jób

Druhá reč Elíhúova. Boh nemôže byť nespravodlivý1 Tu sa Elíhú znovu ujal slova a po­vedal: 2 Počuj­te, múd­ri, moje slová, a do­praj­te mi sluchu, vy skúsení! 3 Lebo ucho má skúmať slová, a pod­nebie ochut­náva jed­lo. 4 Skúmaj­te právo, spoločne po­znávaj­me, čo je dob­ré! 5 Lebo Jób tvr­dí: Som spravod­livý, a Boh mi odňal moje právo. 6 Na­priek svojej prav­de som luhárom, smr­tiaci šíp za­siahol ma bez viny. 7 Kto je taký muž ako Jób, ktorý pije výs­mech ako vodu, 8 chodí v spoločen­stve s činiteľmi ne­právos­ti a žije s bez­božnými ľuďmi? 9 Lebo hovorí: Nič ne­osoží človeku, byť za­dob­re s Bohom. 10 Pre­to ma počuj­te, roz­um­ní mužovia, ďaleká je Bohu nešľachet­nosť a Všemoc­nému ne­právosť. 11 Lebo človeku od­pláca podľa jeho skut­kov a s každým za­ob­chodí podľa jeho správania. 12 Vskut­ku, Boh nekoná nešľachet­ne a Všemohúci ne­prek­rúca právo. 13 Kto Mu dal zem na starosť a kto po­stavil celý svet? 14 Keby vzal späť svoj­ho ducha a odňal by mu svoj dych, 15 skonalo by naraz každé telo a človek by sa vrátil do prachu. 16 Ak máš roz­um, vy­počuj to, do­praj sluchu hlasu mojich slov! 17 Či môže vlád­nuť ten, čo nenávidí právo, a či chceš ob­viniť Toho, kto je Spravod­livý a Moc­ný? 18 Toho, čo vraví kráľovi: Ty naničhod­ník! a šľach­ticom: Nešľachet­níci! 19 Toho, ktorý nenadŕža kniežatám, a vznešenému nedáva pred­nosť pred núdz­nym, lebo oni všet­ci sú dielom Jeho rúk? 20 Umierajú náh­le v polo­vici noci, ľud sa vzruší a za­hynie, a moc­nára od­stráni bez dotyku ruky. 21 Lebo Jeho oči hľadia na ces­ty človeka, On vidí všet­ky jeho kroky. 22 Nieto tmy ani mrákavy, kde by sa skryli činitelia ne­právos­ti, 23 lebo ne­určuje človeku lehotu, aby na­stúpil na súd pred Boha; 24 bez výs­luchu ničí moc­ných a iných stavia na ich mies­to; 25 pre­to po­zoruje ich činy, v noci ich pre­vracia až do ro­zdr­venia. 26 Bije ich pre ich bez­božnosť na mies­te, kde to mnohí vidia. 27 Pre­tože od­stúpili od Neho a neb­rali ohľad na žiad­nu z Jeho ciest, 28 aby pred­nies­li pred Neho bedákanie núdz­neho, aby musel počuť krik ubiedených. 29 Ak za­chováva po­koj, kto Ho môže ob­viniť? Ak skryje svoju tvár, kto Ho uvidí? Bdie nad ľudom i jed­not­liv­com, 30 aby sa kráľom ne­stal boha­prázd­ny človek, ani ni­kto z tých, čo ľud vedú do záhuby. Nerozvážna Jóbova reč zasluhuje trest31 Či nie­kto po­vie Bohu: Niesol som trest, nebudem už zle robiť; 32 na­uč ma tomu, čo ne­vidím; ak som spáchal ne­právosť, viac to ne­spravím? 33 Má On od­platiť podľa tvojej mien­ky, lebo si to za­vr­hol? Lebo ty máš roz­hod­núť, nie ja! Nuž po­vedz, čo vieš! 34 Po­vedia mi roz­um­ní ľudia aj múd­ry človek, čo ma po­slúcha: 35 Jób nehovorí roz­um­ne a jeho slová nie sú uvážené. 36 Nech je Jób skúšaný do kon­ca, lebo od­povedá ako hriešnici, 37 lebo k svoj­mu hriechu pri­pája od­pad­líc­tvo; medzi nami tlies­ka rukami a množí proti Bohu svoje reči.

EvanjelickýJób34