Evanjelický › Jób › 27

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jób bráni svoju nevinu1 Jób po­kračoval vo svojej reči a po­vedal: 2 Akože žije Boh, ktorý mi od­níma právo, a Všemohúci, ktorý ma roz­tr­pčil: 3 Po­kiaľ len dýcham a dych Boží je vo mne: 4 moje ús­ta ne­vyriek­nu nič ne­pravé, ani môj jazyk ne­vypovie lož. 5 Ďaleko som od toho, aby som vám dal za prav­du, do­kiaľ ne­skonám, ne­vzdám sa svojej ne­viny, 6 svojej spravod­livos­ti držím sa pev­ne a ne­spus­tím sa jej, moje svedomie ma nekar­há ani za jeden môj deň. Jób útočí na svojich protivníkov7 Nech môj ne­priateľ po­chodí ako pre­vinilec a môj protiv­ník ako zločinec. 8 Lebo akú nádej na zisk má bez­božník, keď Boh mu od­níme život? 9 Či Boh počuje jeho volanie o po­moc, keď naňho príde súženie? 10 Môže sa tešiť zo Všemoc­ného a vzývať Boha v každý čas? 11 Po­učím vás o Božom za­sahovaní. Nezatajím, ako je to so Všemohúcim. 12 Aj­hľa, vy všet­ci ste to videli, prečo teda pred­nášate takú már­nosť? 13 Toto je u Boha údel bez­božníka, taký dedičný diel do­stanú násil­níci od Všemoc­ného. 14 Ak aj má mnoho synov, má ich pre meč, a jeho po­tom­kovia sa ne­na­sýtia chlebom. 15 Sm­rť po­chová tých, čo zo­stanú po ňom, a ich vdovy nebudú plakať. 16 Ak aj na­hromadí strieb­ra ako prachu a opat­rí si šat­stva ako hliny, 17 opat­rí síce, ale ob­lečie si ich spravod­livý a strieb­ro roz­delí ne­vin­ný. 18 Po­stavil si dom ako pavučinu a ako kolibu, čo si zlátal háj­nik. 19 Boháč si raz ľah­ne, ale viac to ne­spraví, ot­vorí oči, a už ho niet. 20 Hrôza ho prek­vapí ako po­vodeň, za noci uchváti ho vích­rica. 21 Zdvih­ne ho východ­ný vietor a musí ísť, od­veje ho z mies­ta, kde žil. 22 Boh bude dorážať naňho bez ľútos­ti, pred Jeho rukou musí zutekať. 23 Za­tlies­kajú nad ním dlaňami, vy­pís­kajú ho z mies­ta, kde žil.