Evanjelický › Jób › 32

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Predstavenie Elíhúa1 Keď títo traja mužovia pre­stali Jóbovi od­povedať, lebo sa po­kladal za spravod­livého, 2 Búzijec Elíhú, syn Barachélov z čeľade Rámovej, vzbĺkol hnevom proti Jóbovi, lebo seba po­kladal za spravod­livejšieho ako Boha. 3 Aj proti jeho trom priateľom kypel hnevom, pre­tože nenašli od­poveď, a tak Jóba pros­te vy­hlásili za vin­ného. 4 Elíhú čakal, kým hovorili s Jóbom, lebo boli starší ako on. 5 Keď však Elíhú videl, že ús­ta troch mužov ne­majú čo od­povedať, vzbĺkol hnevom. 6 Nato sa Búzijec Elíhú, syn Barachélov, ujal slova a po­vedal: Mladší som vekom, kým vy ste star­ci, pre­to som sa os­týchal a bál po­vedať vám svoju mien­ku. 7 Mys­lel som: Nech pre­hovorí vek a nech množs­tvo rokov učí múd­ros­ti. 8 Ale duch Boží v človeku a dych Všemohúceho do­dáva im roz­um­nos­ti. 9 Vy­sokovekí nie sú vždy múd­ri, nielen star­ci chápu, čo je správ­ne. 10 Pre­to hovorím: Vy­počuj­te ma. Nech aj ja po­viem svoju mien­ku. 11 Po­zrite, čakal som na vaše slová, počúval som vaše mud­rovanie, kým vy ste hľadali slová, 12 dával som na vás po­zor. A hľa, niet ni­koho, kto by pod­vrátil Jóba, kto by z vás od­povedal na jeho reči. 13 Ne­vrav­te teda: Našli sme múd­rosť, nech ho pre­môže Boh, nie človek! 14 Ne­up­ravil na mňa svoje reči, ne­od­poviem mu vašimi slovami. 15 Zmätení sú, už ne­od­povedajú, nedos­táva sa im slov. 16 Mám čakať, keď nehovoria, keď stoja, a už ne­od­povedajú? 17 Od­poviem teda aj za seba, prejavím aj ja svoju mien­ku. 18 Lebo som pl­ný slov; duch v mojom vnút­ri ma tlačí. 19 Hľa, moje vnút­ro je ako mladé víno, ktoré ne­má pries­tor, puká sa ako nové vín­ne mechy. 20 Pre­hovorím a uľaví sa mi, ot­vorím svoje ús­ta a od­poviem. 21 Nech­cem nadŕžať ni­komu, človeku nebudem lichotiť. 22 Lebo lichotiť ani ne­viem, veď môj Stvoriteľ by ma ih­neď uchvátil.