EvanjelickýJób15

Jób

Elífaz obviňuje Jóba z hriešnej namyslenosti1 Nato sa Elífaz Téman­ský ujal slova a po­vedal: 2 Či môže múd­ry od­povedať vedomosťou zo vzduchu a na­pl­niť si brucho východ­ným vet­rom? 3 Ob­hajovať sa ne­vhod­nou rečou a slovami, ktoré mu ne­osožia? 4 Do­kon­ca ty aj bázeň Božiu rušíš, zmenšuješ zbožnosť pred Bohom. 5 Lebo tvoja ne­právosť po­učuje tvoje ús­ta a volíš si jazyk chyt­rákov. 6 Vlast­né ús­ta ťa ob­viňujú, nie ja, a tvoje pery svedčia proti tebe. 7 Narodil si sa azda ako pr­vý človek, prišiel si na svet prv ako pahor­ky? 8 Načúval si v rade Božej a tam si vzal múd­rosť na seba? 9 Čo takého vieš, čo by sme my ne­vedeli? Chápeš i to, čo by nám bolo cudzie? 10 Aj medzi nami sú šediví a star­ci, vekom starší ako tvoj otec. 11 Pri­málo ti je Božia útecha a slovo, ktoré znelo k tebe nežne? 12 Prečo ťa unáša tvoje srd­ce a prečo miháš očami tak, 13 že proti Bohu ob­raciaš svoj­ho ducha a z úst vy­púšťaš také slová? 14 Čo je človek, aby mohol zo­stať čis­tý, a ten, kto sa zrodil zo ženy, aby bol spravod­livý? 15 Veď Boh ani svojim svätým nedôveruje, ani nebesá nie sú do­sť čis­té v Jeho očiach, 16 tým menej ten, kto je ohav­ný a skazený, muž, ktorý pije ne­právosť ako vodu. Elífazovo učenie o hriešnikoch17 Chcem ťa po­učiť, počuj ma! Vy­rozp­rávam, čo som videl, 18 čo hlásali múd­ri ľudia a čo ich ot­covia nezatajili, 19 keď len im samým bola daná krajina a cudzinec ešte nechodil po­medzi nich. 20 Vin­ník sa každý deň chveje strachom, násil­níkovi je vy­medzený počet rokov. 21 Strašidel­né hlasy znejú mu v ušiach, v čase po­koja príde naň zhub­ca. 22 Ne­verí, že sa vráti z tem­nos­ti; je predurčený meču. 23 Blúdiac hľadá chlieb. Kde je? Vie, že mu je pri­pravený tmavý deň. 24 Straší ho súženie a pre­máha ho úz­kosť ako kráľ, čo chys­tá sa na útok, 25 lebo vy­strel ruku proti Bohu a pred Všemohúcim robil sa silákom. 26 Beží proti Nemu s vy­pätou šijou a so svojimi hrubými vy­puk­lými štít­mi. 27 Len svoju tvár po­kryl vlast­ným tukom a svoje boky ob­ložil sad­lom; 28 býval v roz­borených mes­tách, v domoch, kde ni­kto ne­mal bývať, ktoré sú určené na rumovis­ko. 29 Nez­bohat­ne a jeho imanie ne­ob­stojí, ani jeho klas sa k zemi sk­láňať nebude. 30 Ne­unik­ne tem­nos­ti, plameň vy­suší jeho výhonok a jeho kvet zhynie vo vet­re. 31 Nech ne­verí v már­nosť! Bude sklamaný, lebo od­menou mu bude már­nosť. 32 Predčas­ne bude zoťatý a jeho ratolesť sa neroz­zelená. 33 On ako vinič zhodí svoje hroz­no ne­zrelé a zvrh­ne svoj kvet ako oliva. 34 Lebo spoločen­stvo boha­prázd­nych bude ne­plod­né a oheň strávi stany ú­plat­károv. 35 Počnú trápenie, porodia nešťas­tie, ich lono donosí len klam.

EvanjelickýJób15