Evanjelický › Jób › 31

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jób obraňuje svoju nevinu1 Uzav­rel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda po­zrieť na pan­nu? 2 Aký údel by som mal od Boha zhora a dedičs­tvo od Všemohúceho z výšin? 3 Ne­hrozí záhuba nešľachet­nému a nešťas­tie činiteľovi ne­právos­ti? 4 Či On ne­vidí moje ces­ty, ne­počíta všet­ky moje kroky? 5 Ak som sa správal klam­livo, ak moja noha hnala sa za pod­vodom, 6 nech ma Boh od­váži na spravod­livej váhe a nech po­zná moju ne­vinu. 7 Ak sa môj krok od­chýlil z ces­ty a moje srd­ce išlo za očami, ak mi na rukách lip­ne dáka škvr­na, 8 po­tom nech iný poje, čo ja ne­sejem, nech je vy­korenené, čo mne vy­ras­tie. 9 Ak sa moje srd­ce dalo zvábiť ženou, ak som striehol pri dverách blížneho, 10 nech moja žena melie inému a nech sa iní nad ňou sk­láňajú. 11 Bol by to iste haneb­ný čin a vina zrelá pred sud­cov; 12 bol by to oheň, ktorý zožiera až po mies­to zániku, a všet­ku moju úrodu by zničil do koreňa. 13 Ak som ned­bal na právo svoj­ho sluhu alebo služob­nice, keď mali so mnou spor, 14 čo by som robil, keby po­vs­tal Boh, čo by som Mu od­povedal, keby ma skúmal? 15 Či môj Tvor­ca ne­stvoril v živote aj jeho? Či nás ten is­tý ne­stvár­nil v lone mat­ky? 16 Ak som od­mietol žiadosť núdz­neho a ak som vdovám kor­mútil oči, 17 ak som sám jedával svoju skyvu, a nejedol z nej aj osirelý 18 - veď od mojej mlados­ti som ho vy­chovával ako otec, od života mat­ky som ho viedol - 19 ak som videl hynúceho bez odevu a chudob­ného bez pri­krýv­ky, 20 ak ma nežeh­nali jeho bed­rá a nezoh­rial sa z vlny mojich jah­niat, 21 ak som sa za­hnal rukou na sirotu, lebo som za­zrel v bráne po­moc pre seba, 22 nech mi od­pad­ne plece od šije, nech sa mi rameno vy­lomí z kĺbu. 23 Lebo strach som mal pred Božím tres­tom; nebol by som zniesol Jeho velebu. 24 Ak som skladal dôveru v zlato a rýdze zlato som nazýval svojím útočis­kom; 25 ak som sa radoval, že moje bohat­stvo je veľké a že moja ruka mnoho zís­kala, 26 ak som videl, ako žiari svet­lo sln­ka a ako nád­her­ne sa šinie mesiac, 27 ak moje srd­ce taj­ne zviesť sa dalo, takže by som rukou boz­ky po­sielal, 28 aj to by bola vina súca pred sud­cov, lebo bol by som za­prel Boha tam hore. 29 Ak som sa tešil zo záhuby ne­priateľa, alebo plesal, ak ho stih­lo nešťas­tie, 30 ale nedovolil som svojim ús­tam zhrešiť, tak, že by som žiadal naňho kliat­bu. 31 Vskut­ku, chlapi z môj­ho stanu hovorili: Či je nie­kto, kto sa ne­na­sýtil mäsom od neho? 32 Cudzí človek nenocoval na ulici, svoje dvere ot­váral som pocest­nému. 33 Ak som za­krýval ako Adam svoje prie­stup­ky, aby som v hrudi tajil svoju vinu, 34 mohol by som sa ľakať veľkého davu a opo­vr­hnutie po­kolení by ma moh­lo strašiť; umĺkol by som a ne­vyšiel zo dverí. 35 Kiežby ma nie­kto vy­počul! Tu je môj pod­pis. Nech mi od­povie Všemohúci, aj obžalob­ný spis, čo na­písal môj od­por­ca. 36 Iste by som to vzal na plece, pri­viazal by som si to ako korunu. 37 Jemu by som oznámil počet svojich krokov, ako knieža by som pred­stúpil pred Neho. 38 Ak moja roľa kričí proti mne a jej bráz­dy plačú s ňou, 39 ak som jej úrodu bez­plat­ne požíval a jej majiteľom život vy­hášal, 40 nech mies­to pšenice bodľač vy­ras­tá a mies­to jačmeňa bole­hlav. Končia sa reči Jóbove.