Evanjelický › Jób › 6

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jóbova prvá odpoveď1 Nato sa Jób ujal slova a po­vedal: 2 Ó, kiežby sa dal plne zvážiť môj žiaľ, kiežby moja bieda bola položená na váhu. 3 Teraz by pre­vážila aj mor­ský piesok; pre­to sú aj moje slová ne­uvážené. 4 Lebo šípy Všemoc­ného uviaz­li vo mne, a môj duch pije ich jed; Božie hrôzy chys­tajú sa proti mne. 5 Či híka divý osol nad trávou, či ručí vôl nad svojím kr­mivom? 6 Jedáva sa nechut­ná vec bez soli? A má chuť od­var slezu? 7 Ani dot­knúť sa ho nech­ce moja duša, je mi to ako brid­ké jed­lo. 8 Kiežby sa spl­nila moja žiadosť. Kiežby Boh spl­nil moju nádej. 9 Kiežby sa ľúbilo Bohu rozm­liaždiť ma, vy­strieť ruku a od­rezať mi niť života. 10 Tak by som ešte mal útechu, jasal by som v neľútost­nej boles­ti, pre­tože som nezap­rel slová Svätého. 11 Kde vziať silu, aby som vy­trval? Aký bude môj koniec, že mám byť tr­pez­livý? 12 Či je moja sila silou kameňa a moje telo kovové? 13 Hľa, pre mňa niet vo mne po­moci, spása sa mi cel­kom vzdialila. 14 Kto odo­piera lás­kavosť blížnemu, opúšťa bázeň pred Všemohúcim. 15 Moji bratia sú ne­ver­ní ako po­tok, sťa po­toky, čo od­tečú z riečis­ka, 16 ktoré sú kal­né od ľadu a v ktorých sa skrýva roz­topený sneh. 17 V let­nom čase sa strácajú, za horúčavy miz­nú zo svoj­ho mies­ta. 18 Karavány menia smer svojich ciest, vy­j­dú na pu­statinu a zhynú. 19 Karavány z Témy hľadeli s očakávaním, pút­nici zo Sáby dúfali v ne; 20 vy­šli na han­bu, lebo dúfali, prišli až k nim a sklamali sa. 21 Takí ste aj vy teraz voči mne: vidíte hrôzu a bojíte sa. 22 Či som vám po­vedal: Daruj­te mi niečo; alebo: Za­plaťte za mňa zo svoj­ho bohat­stva, 23 za­chráňte ma z ruky protiv­níka; alebo: Vy­kúp­te ma z ruky násil­níka? 24 Po­učte ma, a umĺk­nem, vy­svet­lite mi, v čom som po­blúdil! 25 Aké pôsobivé sú úp­rim­né reči! Lež na čo mieri vaša výčit­ka? 26 Či mienite vy­týkať slová? Do vet­ra znejú reči zúfal­ca? 27 Aj o siroty by ste losovali, aj priateľa by ste predali. 28 Nuž teraz, prosím, ob­ráťte sa ku mne, luhať vám do tváre nebudem. 29 Ob­ráťte sa, prosím, nech sa kriv­da nedeje, ob­ráťte sa, v tom­to mám ešte prav­du. 30 Či je ne­právosť na mojom jazyku, či moje ďas­no nerozoz­ná skazu?