EvanjelickýJób9

Jób

Jóbova odpoveď Bildadovi1 Nato sa Jób ujal slova a po­vedal: 2 Dob­re viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravod­livý pred Bohom? 3 Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jed­nu nedá od­poveď. 4 Má múd­re srd­ce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzop­rel, a os­tal bez tres­tu? 5 Vr­chy pre­kladá, a tie ani ne­vedia, že ich vo svojom hneve pre­vrátil. 6 Do po­hybu dáva zem z jej mies­ta, takže sa jej stĺpy otriasajú. 7 On dá príkaz sln­ku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať. 8 On sám rozp­re­strel nebesá a kráča po vy­sokých vl­nách mora. 9 On učinil Veľký voz i Ori­on, Plejády i súh­vez­dia južnej ob­lohy. 10 Veľké, až ne­vys­pytateľné veci činí, i bez­počet­né divy. 11 Pre­chádza pop­ri mne, ja Ho však ne­vidím, keď ide okolo, ani Ho nez­badám. 12 Ak uchváti, kto Ho v tom za­vráti? Kto Mu smie po­vedať: Čo to robíš? 13 Boh ne­od­vráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním po­moc­níci Rahaby. 14 O čo menej Mu smiem od­vrávať ja a voliť slová proti Ne­mu? 15 Keby som bol aj v práve, ne­vedel by som od­povedať, svoj­ho Sud­cu by som mohol iba prosiť. 16 Keby som volal, aby mi od­povedal, ne­verím, že počuje môj hlas. 17 Ten, čo ma po­vích­ricou kruší a bez príčiny množí moje rany, 18 nedá mi po­ok­riať na duchu, ale ma na­sycuje tr­p­kosťou. 19 Ak ide o moc sil­ného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho pred­volá? 20 Ak som aj v práve, vlast­né ús­ta ma ob­vinia, ak som aj ne­vin­ný, On ma vy­hlási za vin­ného. 21 Som ne­vin­ný, ne­starám sa o svoju dušu, po­hŕdam svojím životom. 22 Pre­to si mys­lím: Všet­ko jed­no, ne­vin­nému i vin­nému On strojí koniec. 23 Keď Jeho bič náh­le usmr­cuje, vy­smieva sa zo zúfals­tva ne­vin­ných. 24 Krajinu vy­dáva do rúk bez­božníka a za­stiera oči jej sud­cov. Ak je to nie On, kto je to teda? 25 Moje dni utekajú rých­lejšie ako bežec, pr­chajú a ne­vidia nič dob­ré. 26 Šinú sa ako lode z tŕs­tia, ako orol, ktorý sa vr­há na korisť. 27 Ak si po­mys­lím: Za­bud­nem na svoj nárek, zanechám smut­ný výzor a roz­veselím sa, 28 ľakám sa všet­kých svojich boles­tí, viem, že ma ich nez­bavíš. 29 Ja budem uznaný vin­ným; načo sa már­ne na­máhať? 30 Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očis­til si dlane, 31 i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlast­ným šatám budem hnusiť. 32 Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu od­povedal: Poďme spolu na súd! 33 Niet medzi nami roz­hod­cu, ktorý by položil ruku na nás oboch. 34 Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila; 35 po­tom pre­hovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.

EvanjelickýJób9