Evanjelický › Jób › 8

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Prvá reč Bildadova1 Nato sa Bil­dad Šúachs­ký ujal slova a po­vedal: 2 Do­kedy budeš tak­to hovoriť? Slová tvojich úst sú ako prud­ký vietor. 3 Vari Boh pre­vracia právo, alebo Všemohúci pre­krúca spravod­livosť? 4 Ak sa tvoji synovia pre­hrešili proti Ne­mu, On ich vy­dal do moci ich vlast­nej viny. 5 Ale ak budeš hľadať Boha a Všemoc­ného budeš prosiť o milosť, 6 ak si čis­tý a úp­rim­ný, tak teraz po­vs­tane kvôli tebe a znovu zriadi príbytok tvojej spravod­livos­ti. 7 Ak aj tvoj počiatok bude chatr­ný, tvoja budúc­nosť bude veľká. 8 Pýtaj sa len predošlých po­kolení a po­zoruj skúsenos­ti ot­cov! 9 Lebo my sme len včerajší a nič ne­vieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. 10 Oni ťa po­učia a po­vedia ti slová, ktoré im plynú zo srd­ca. 11 Či ras­tie papyrus bez močiara, či vy­ras­tie šachor bez vody? 12 Ešte je v puku, prv než ho zrežú, uschne skôr ako os­tat­ná tráva. 13 Tak sa stane všet­kým, ktorí za­búdajú na Boha, a zanik­ne nádej hanob­níka, 14 ktorý na nit­ke stavia všet­ko svoje dúfanie a na pavučine svoju dôveru. 15 Oprie sa o svoj dom, ale ten ne­ob­stojí, chytí sa ho, ale ten ne­os­tane stáť. 16 Pl­ný miaz­gy stojí na sln­ku a jeho výhon­ky sa roz­ras­tajú nad záh­radou. 17 Korene sa mu pred­ierajú hŕbou kamenia, i medzi skalami sa za­chytáva. 18 Ak ho nie­kto vy­kynoží z jeho mies­ta, i to ho za­prie: Ani som ťa ne­videlo. 19 To je, hľa, radosť jeho života; a zo zeme už ras­tie iný. 20 Aj­hľa, Boh neza­vrh­ne bez­úhon­ného a ne­upevňuje ruku zločin­cov. 21 Ešte ti na­pl­ní ús­ta smiechom i tvoje pery zvučným jasotom. 22 Tí, čo ťa nenávidia, ob­lečú sa v han­bu, a stanu bez­božných už niet.