Evanjelický › Jób › 42

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jób kajúcne uznáva Božiu veľkosť1 Vtedy Jób od­vetil Hos­podinovi: 2 Uznávam, že Ty všet­ko môžeš, a nijaký Tvoj zámer ne­možno pre­kaziť. 3 Kto to bez vedomos­ti za­stiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš div­né a ne­známe. 4 Vy­počuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma po­uč! 5 Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. 6 Pre­to od­volávam a kajám sa v prachu a popole. Ospravedlnenie Jóba7 Keď Hos­podin do­hovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Téman­skému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správ­ne o mne ako môj služob­ník Jób. 8 Pre­to si teraz vez­mite sedem jun­cov a sedem baranov, choďte k môj­mu služob­níkovi Jóbovi a prines­te spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služob­ník Jób mod­lí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláz­nov­stva, lebo ste nehovorili správ­ne o mne ako môj služob­ník Jób. 9 Nato Elífaz Téman­ský, Bil­dad Šúachs­ký a Cófar Na­amát­sky od­išli a urobili, ako im pri­kázal Hos­podin. A Hos­podin bral ohľad na Jóba. 10 Hos­podin zmenil Jóbov údel, pre­tože sa mod­lil za svoj­ho blížneho. Jóbovi zdvoj­násobil všet­ko, čo mal. 11 Vtedy prišli k nemu všet­ci jeho bratia, ses­try i všet­ci, ktorí ho pred­tým po­znali, jed­li spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a po­tešovali ho po všet­kom nešťas­tí, ktoré Hos­podin do­pus­til na neho, a dali mu každý po hrud­ke zlata a po zlatom prs­teni. 12 A tak Hos­podin požeh­nal po­sled­né dni Jóbove viac ako pr­vé. Mal po­tom š­tr­násťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záp­rahov dobyt­ka a tisíc os­líc. 13 Mal sedem synov a tri dcéry. 14 Jed­nej dal meno Jemíma , druhej Kecia a tretej Keren­hap­púch . 15 V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlast­níc­ky podiel medzi ich brat­mi. 16 Jób žil po­tom stoštyrid­sať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvr­tého po­kolenia. 17 Po­tom Jób umrel vo vy­sokej starobe, na­sýtený životom.