Evanjelický › Jób › 23

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jób sa chce stretnúť s Bohom1 Nato sa Jób ujal slova a po­vedal: 2 Aj dnes je spur­ný môj nárek; Jeho ruka ťažko dolieha na moje vzdychanie. 3 Kiežby som vedel, kde Ho náj­dem, aby som došiel až k Jeho síd­lu. 4 Predo­strel by som Mu svoj prípad a ús­ta by som si na­pl­nil dôvod­mi. 5 Rád by som po­znal slová, ktoré mi od­povie, a po­chopil, čo mi po­vie. 6 Či by s pl­nou silou viedol so mnou spor? Nie! Iste by bral zreteľ na mňa! 7 Tam by mu priamy človek podal dôvody, a bol by som navždy oslobodený. 8 Aj­hľa, ak idem do­predu, niet Ho tam, ak idem späť, nez­badám Ho; 9 ak pôsobí na ľavej strane, nezas­tih­nem Ho, ak sa skrýva na pravej strane, ne­uvidím Ho. 10 Lebo On po­zná ces­tu, ktorou kráčam, keď ma pre­skúša, vy­j­dem ako zlato. 11 Moja noha sa drží Jeho stopy, Jeho ces­tu som za­chovával a ne­odk­lonil som sa. 12 Ne­od­chýlim sa od príkazu Jeho úst, vo svojej hrudi uschovávam slová Jeho úst. 13 Ale On os­táva vždy jeden. Kto Mu odolá? Čo sa Mu za­chce, to aj vy­koná. 14 Lebo On do­koná, čo mne určil; a mnoho podob­ných vecí má na mys­li. 15 Pre­to sa ľakám Jeho prítom­nos­ti, keď na to mys­lím, chvejem sa hrôzou pred Ním. 16 Boh moje srd­ce zbavil od­vahy a Všemohúci ma uviedol do zmät­ku. 17 Lebo nie tma ma umlčuje, aj keď tem­nota za­krýva mi tvár.