Evanjelický › Jób › 22

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Elífaz vypočítava Jóbove hriechy1 Po­tom sa Elífaz Téman­ský ujal slova a po­vedal: 2 Či môže byť človek osožný Bohu, keď aj roz­um­ný je len sebe na osoh? 3 Či má Všemohúci radosť, keď si spravod­livý, alebo má zisk, keď vedieš bez­úhon­ný život? 4 Či ťa pre tvoju bohaboj­nosť kar­há a vchádza s tebou do súdu? 5 Nie je pri­veľká tvoja zloba? Niet kon­ca tvojim ne­právos­tiam. 6 Lebo od svojich bratov si bez­dôvod­ne brával záloh a z na­hých sťahoval si šaty; 7 zmoreného si ne­na­pájal vodou a hlad­nému si odo­pieral chlieb. 8 Krajina pat­rí mužom moc­ných ramien a človek s výsadami môže bývať v nej. 9 Vdovy si po­sielal preč s prázd­nou rukou a ramená sirôt si moril. 10 Pre­to máš osíd­la vôkol seba a náh­ly strach ťa vedie do zmät­ku. 11 Tvoje svet­lo sa za­tem­nilo, takže ne­vidíš, a príval vôd ťa za­krýva. Výstraha pred cestou hriešnikov12 Či Boh nie je vy­soký ako nebo? Po­zri, ako vy­soko sú naj­vyššie hviez­dy! 13 Ty hovoríš: Čože vie Boh? Či môže súdiť cez mrákavu? 14 Ob­laky ho za­haľujú, ne­vidí, pre­chádza sa po nebes­kej klen­be. 15 Či chceš sledovať chod­ník dáv­nych vekov, ktorým kráčajú ľudia ne­právos­ti, 16 čo boli predčas­ne uchvátení? Prúd za­plavil zá­klady 17 tým, čo hovorili Bohu: Od­stúp od nás! Čože nám môže urobiť Všemohúci? 18 On im však na­pl­nil domy dob­rými vecami, hoci Mu bol vzdialený zámer bez­božných. 19 Spravod­liví to uvidia a za­radujú sa; ne­vin­ný sa im môže po­smievať. 20 Na­ozaj, zničení sú naši protiv­níci, a tých, čo zo­stali, strávil oheň. Zbav sa neprávosti a Boh bude s tebou21 Spriateľ sa s Ním a ži v po­koji, tým príde k tebe blaho. 22 Prij­mi ponau­čenie z Jeho úst a vez­mi si k srd­cu Jeho slová. 23 Ak sa na­vrátiš k Všemoc­nému a po­koríš sa, od­strániš pre­vrátenosť zo svoj­ho stanu; 24 od­hoď do prachu rýdze zlato, ofír­ske zlato do riečneho š­tr­ku. 25 Všemohúci bude tvojím zlatom i tvojím jagavým strieb­rom. 26 Po­tom sa budeš tešiť zo Všemohúceho a po­z­dvih­neš si k Bohu tvár. 27 Budeš sa k Nemu mod­liť, vy­slyší ťa, a splatíš Mu svoje sľuby. 28 Ak sa na niečo od­hod­láš, podarí sa ti to, na tvoje ces­ty bude žiariť svet­lo. 29 Lebo Boh ponižuje pyšného; ale po­máha človeku po­kor­ného po­hľadu; 30 za­chraňuje ne­vin­ného muža; i ty budeš za­chránený, keď budeš mať čis­té ruky.