Evanjelický › Jób › 24

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Bezbožní utláčajú chudobných1 Prečo nie sú skryté časy súdu pred Všemohúcim, prečo ne­uz­rú Jeho dni tí, ktorí Ho po­znajú? 2 Nešľachet­níci pre­kladajú medz­níky, krad­nú stáda a sami ich pasú. 3 Sirotám od­háňajú osla a vdove berú vola na záloh. 4 Chudob­ných od­str­kujú z ces­ty, bedári krajiny musia sa skrývať. Bieda chudobných5 Aj­hľa, ako divé osly na púšti vy­chádzajú za svojou prácou, hľadajúc korisť na stepi a po­krm pre deti. 6 Za noci vy­žínajú na poli a na vinici bez­božného paber­kujú. 7 Nocujú na­hí, bez odevu, bez pri­krýv­ky na zime. 8 Pre­močení hor­ským lejakom, bez prís­trešia túlia sa ku skale. Bohatí zotročujú siroty9 Od pŕs od­tŕhajú sirotu a deti bedára berú v záloh. 10 Tí chodia na­hí bez odevu, o hlade znášajú snopy. 11 Medzi múr­mi lisujú olej, hoci lisujú, tr­pia smädom. 12 Z mes­ta sa ozýva ston umierajúcich a duše ranených volajú o po­moc, Boh si však ne­všíma ich mod­lit­bu. 13 Pat­ria medzi ne­priateľov svet­la, ned­bajú na Jeho ces­ty a ne­os­távajú na Jeho chod­níkoch. 14 Vrah vstáva pred svitaním, za­bíja bedára i chudob­ného a v noci je zlodejom. 15 Oko cudzoložníka strieh­ne na súm­rak, mys­lí si: Ani oko ma nezaz­rie - a zás­teru si kladie na tvár. 16 Po­tme sa vláme do domu, cez deň sa za­myká, nič nech­ce vedieť o svet­le. 17 Im všet­kým tem­nota je ránom, lebo po­znajú hrôzy tem­noty. Zlých stihne zaslúžený trest18 Rých­lo idú dolu vodou, ich podiel v krajine je pre­kliaty, lisovač sa ne­poberie do ich vinice. 19 Sucho a horúčava po­hl­tí zim­nú vlahu, a pod­svetie tých, ktorí zhrešili. 20 Námes­tie vlast­ného mes­ta za­bud­ne na nich, nebude sa spomínať ich meno, pre­vrátenosť sa zlomí ako kus dreva. 21 Ne­plod­nej, ktorá nerodí, škodili, a vdove dob­re nečinili. 22 Boh svojou silou pred­lžuje život moc­ným, a oni po­vs­tanú, hoc už vo svoj život ne­verili. 23 On im dá is­totu, aby sa moh­li spoľah­núť, a Jeho oči bdejú nad ich ces­tami. 24 Zdvih­nú sa na krát­ky čas, a už ich niet, kles­nú a scvrk­nú sa ako os­tat­ní, uväd­nú ako hlava klasu. 25 Či nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži a v nič ob­ráti moje slovo?