Evanjelický › 2. Kronická › 32

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Sancheríbov útok na Jeruzalem1 Po tých­to udalos­tiach a po tom­to prejave ver­nos­ti pri­tiahol asýr­sky kráľ San­cheríb. Vtr­hol do Jud­ska, utáboril sa oproti opev­neným mes­tám a za­mýšľal sa ich zmoc­niť. 2 Keď Chiz­kija videl, že San­cheríb prišiel a že hrozí zaútočiť na Jeruzalem, 3 do­hodol sa so svojimi hod­nos­tár­mi a hr­dinami, že upchajú vody prameňov, ktoré sú von za mes­tom. Pod­porovali ho v tom. 4 Zhromaždilo sa množs­tvo ľudu a upchali všet­ky pramene i po­tok, pre­tekajúci krajinou. Uvažovali: Prečo by mali asýr­ski králi pri svojom príchode náj­sť mnoho vody? 5 Po­tom sa osmelil a dobudoval všet­ky poškodené hrad­by. Na nich vy­staval veže a zvon­ku druhú hrad­bu. Opev­nil i Mil­ló, mes­to Dávidovo, a zhotovil množs­tvo oštepov a štítov. 6 Nad ľudom ustanovil veliteľov vojen­ských út­varov, zhromaždil ich k sebe na námes­tí pri mest­skej bráne a po­vzbudivo k nim pre­hovoril: 7 Buďte sil­ní a zmužilí! Neboj­te sa a ne­strachuj­te pred asýr­skym kráľom, ani pred celým davom, ktorý je s ním; lebo s nami je väčší dav ako s ním. 8 S ním je teles­ná sila, ale s nami je Hos­podin, náš Boh, aby nám po­mohol a viedol naše boje. Ľud sa spoľahol na slová jud­ského kráľa Chiz­kiju. 9 Po tom­to vy­slal asýr­sky kráľ San­cheríb svojich služob­níkov do Jeruzalema - sám bol s celou svojou mocou pred Láchíšom - k jud­skému kráľovi Chiz­kijovi i ku všet­kým Júdej­com v Jeruzaleme s od­kazom: 10 Tak­to vraví asýr­sky kráľ San­cheríb: Na čo sa spoliehate, že počas ob­liehania os­távate v Jeruzaleme? 11 Chiz­kija vás len zvádza, aby vás nechal po­mrieť hladom a smädom. Na­mýšľa si: Hos­podin, náš Boh, nás vy­trh­ne z ruky asýr­skeho kráľa. 12 Ale veď sám Chiz­kija od­stránil jeho výšiny a ol­táre a pri­kázal Jud­sku a Jeruzalemu: Pred jed­ným ol­tárom sa budete klaňať a na ňom kadievať! 13 Viete snáď, čo som urobil ja a moji ot­covia národom všet­kých krajín? Vládali bohovia národov krajín vy­trh­núť svoju krajinu z mojej ruky? 14 Ktorý zo všet­kých bohov tých národov, na ktorých moji ot­covia vy­konali voj­novú kliat­bu, vládal vy­trh­núť svoj ľud z mojej ruky? Žeby vás vládal váš Boh vy­trh­núť z mojej ruky? 15 Nech vás teda Chiz­kija nešiali a ne­pod­vádza. Ne­ver­te mu! Veď ani jeden boh žiad­neho národa alebo ríše ne­vládal vy­trh­núť svoj ľud z mojich rúk alebo z rúk mojich ot­cov. Tak ani vaši bohovia vás ne­vy­trh­nú z mojich rúk. 16 Jeho sluhovia ešte viac hovorili proti Hos­podinovi, Bohu, a proti jeho služob­níkovi Chiz­kijovi. 17 Na­písal i lis­ty na po­hanenie Hos­podina, Boha Iz­raela, a po­vedal o ňom: Ako ne­vy­trh­li bohovia národov iných krajín ľud z mojich rúk, tak ne­vy­trh­ne svoj ľud z mojich rúk ani Boh Chiz­kijov. 18 Na­hlas po jud­sky kričali na ľud Jeruzalema, ktorý stál na hrad­bách, aby ho za­strašili a zmiat­li a zau­jali mes­to. 19 O Bohu Jeruzalema hovorili tak ako o bohoch národov zeme, ktorí sú dielom ľud­ských rúk. 20 Pre­to sa kráľ Chiz­kija a prorok Izai­áš, syn Ámócov, mod­lili a volali o po­moc k nebesiam. 21 Tu Hos­podin vy­slal an­jela, ktorý zničil všet­kých udat­ných bojov­níkov, vod­cov i hod­nos­tárov v tábore asýr­skeho kráľa, takže on sa vrátil do svojej vlas­ti so za­han­benou tvárou. Keď po­tom vošiel do domu svoj­ho boha, jeho vlast­ní synovia ho tam zrazili mečom. 22 Tak vy­slobodil Hos­podin Chiz­kiju a obyvateľov Jeruzalema z rúk asýr­skeho kráľa San­cheríba i z rúk os­tat­ných a za­bez­pečil im po­koj zo všet­kých strán. 23 Mnohí však prinášali Hos­podinovi do Jeruzalema obete a jud­skému kráľovi Chiz­kijovi drahocen­né dary, takže od­vtedy zís­kal na úc­te v očiach všet­kých národov. 24 V tých dňoch Chiz­kija smr­teľne ochorel. Keď sa však mod­lil k Hos­podinovi, od­povedal mu a dal znamenie. 25 Chiz­kija sa ne­od­platil za pre­ukázané dob­ro­denie; jeho srd­ce spyšnelo. Pre­to Boží hnev pos­tihol jeho, Jud­sko i Jeruzalem. 26 Nato sa Chiz­kija i obyvatelia Jeruzalema po­korili vo svojej pýche, takže Hos­podinov hnev ich za čias Chiz­kijových ne­pos­tihol. 27 Chiz­kija mal ne­smier­ne bohat­stvo a slávu. Narobil si po­klad­nice na strieb­ro, zlato, drahokamy, bal­zamy, štíty a na rôz­ne vzác­ne pred­mety; 28 ďalej skladištia na úrodu obilia, muštu a oleja; staj­ne a chlievy pre rôz­ne druhy dobyt­ka. 29 Pre seba zriadil i mes­tá; mal veľké stádo oviec a dobyt­ka, lebo Boh ho ob­daroval ne­smier­nym majet­kom. 30 Chiz­kija upchal hor­ný tok vôd Gíchónu a zviedol ich po západ­nom svahu mes­ta Dávidov­ho. Tak sa darilo Chiz­kijovi v každom jeho diele. 31 Ale pri vy­slan­coch babylon­ských kniežat, ktorí prišli k nemu pre­skúmať záz­račné znamenie, ktoré na­stalo v krajine, ho Boh opus­til, aby ho vy­skúšal a po­znal celé jeho zmýšľanie. 32 Os­tat­né Chiz­kijove príbehy a jeho zbožné činy sú za­písané vo Videní proroka Izai­áša, syna Ámócov­ho, a v Knihe jud­ských a iz­rael­ských kráľov. 33 Keď Chiz­kija usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho pri schodoch k hrobom Dávidov­cov. Pri jeho smr­ti mu vzdali poc­tu všet­ci Júdej­ci a obyvatelia Jeruzalema. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Menašše.