Evanjelický › 2. Kronická › 26

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Uzzija1 Všetok ľud Jud­ska vzal Uzziju, a hoci mal šest­násť rokov, ustanovil ho za kráľa mies­to jeho otca Amac­ju. 2 On opev­nil Élót a vrátil ho Jud­sku, keď kráľ usnul so svojimi ot­cami. 3 Uzzija mal šest­násť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatd­va rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Jechol­já z Jeruzalema. 4 Robil, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových, všet­ko tak, ako robil jeho otec Amac­ja. 5 Ochot­ne hľadal Boha za čias Zechar­ju, ktorý ho učil báz­ni Božej. Kým hľadal Hos­podina, Boh mu prial ús­pech. 6 Keď vy­šiel bojovať proti Filištín­com, zbúral hrad­by Gatu, Jab­ny, Ašdódu a vy­budoval mes­tá na území Ašdódu a medzi Filištín­cami. 7 Boh mu po­máhal proti Filištín­com i Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale, a proti Meún­com. 8 Am­món­ci od­vádzali Uzzijovi po­platok a po­vesť o ňom prenik­la až po hranice Egyp­ta, lebo mimoriad­ne roz­vinul svoju moc. 9 Uzzija vy­staval veže v Jeruzaleme na Rožnej a Údol­nej bráne a opev­nil ich. 10 Vy­staval i veže na púšti a vy­kopal mnoho cis­terien, lebo mal veľa stáda na Nížine a na Rovine, oráčov a vinárov v po­horí a v sadoch, pre­tože mal rád pôdu. 11 Uzzija mal i voj­sko z bojov­níkov, ktoré tiah­lo v čatách do boja v počte, ako bolo sčítané pisárom Jeíélom a úrad­níkom Maasejom pod velením Chanan­ju, muža z kráľov­ských hod­nos­tárov. 12 Cel­kový počet rodin­ných predákov, udat­ných bojov­níkov, bol dvetisícšesťs­to. 13 Pod ich velením stála vojen­ská moc tri­stosedem­tisíc bojov­níkov, ktorí mali bojovou silou po­máhať kráľovi proti ne­priateľom. 14 Celé voj­sko vy­strojil Uzzija štít­mi, kopijami, pril­bami, pan­cier­mi, luk­mi a kamením do prakov. 15 V Jeruzaleme zhotovil dômysel­ne vy­mys­lené vojen­ské za­riadenia, ktoré mali byť na vežiach a nárožiach na vy­streľovanie šípov a veľkých kameňov. Po­vesť o ňom prenik­la ďaleko, lebo sa mu do­stalo pred­iv­nej po­moci, kým ne­zmoc­nel. 16 Ale keď zmoc­nel, spyšnelo mu srd­ce k záhube. Pre­vinil sa proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, keď vošiel do chrámu Hos­podinov­ho kadiť na kadid­lovom ol­tári. 17 Za ním vošiel kňaz Azar­ja a s ním osem­desiat kňazov Hos­podinových, udat­ných mužov. 18 Po­stavili sa proti kráľovi Uzzijovi a po­vedali mu: Uzzija, ne­pat­rí sa tebe kadiť Hos­podinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú po­svätení na kadenie. Vy­j­di zo svätyne, lebo si sa pre­vinil a nebude ti to ku cti od Hos­podina, Boha. 19 Nato sa Uzzija roz­hneval; v ruke mal kadidel­nicu. Roz­hneval sa na kňazov, keď stál pred nimi v dome Hos­podinovom pri kadid­lovom ol­tári, a ob­javilo sa mu na čele malomocen­stvo. 20 Keď sa ob­rátil hlav­ný kňaz Azar­ja a os­tat­ní kňazi, tu zrazu bol malomoc­ný na čele. Chyt­ro ho od­tiaľ vy­hnali, ba i sám sa náh­lil vy­j­sť, lebo ho ranil Hos­podin. 21 Tak bol kráľ Uzzija malomoc­ný až do svojej smr­ti; býval v osobit­nom dome, pre­tože bol vy­lúčený z domu Hos­podinov­ho. Jeho syn Jótám bol nad kráľov­ským palácom a spravoval ľud krajiny. 22 Os­tat­né Uzzijove činy, skoršie i ne­skoršie, opísal prorok Izai­áš, syn Ámócov. 23 Keď Uzzija usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho pri jeho ot­coch na poli pri kráľov­ských hroboch, lebo po­vedali: Bol malomoc­ný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.