Evanjelický › 2. Kronická › 20

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

1 Po­tom vy­tiah­li Moáb­ci, Am­món­ci a s nimi nie­ktorí Meún­ci do boja proti Jóšáfátovi. 2 Jóšáfátovi prišli oznámiť: Veľký dav spoza mora, z Edóm­ska tiah­ne proti tebe; je už v Chacecón-Támáre, čiže v Én-Gedí. 3 Jóšáfát sa preľakol, hľadal Hos­podina a v celom Jud­sku vy­hlásil pôst. 4 Vtedy sa zhromaždili Júdej­ci žiadať po­moc od Hos­podina. Aj zo všet­kých jud­ských miest prišli hľadať Hos­podina. 5 Jóšáfát stál v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hos­podinovom pred novým ná­dvorím. 6 Po­vedal: Hos­podine, Bože našich ot­cov! Ty si Bohom na nebi a vlád­com nad všet­kými kráľov­stvami národov. V ruke máš moc a silu a ni­kto sa ne­môže po­staviť proti Tebe. 7 Bože náš, Ty si vy­hladil spred svoj­ho iz­rael­ského ľudu obyvateľov tej­to krajiny a naveky si ju dal po­tom­kom Ab­raháma, ktorý Ťa miloval. 8 V nej sa i usadili a po­stavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno. 9 Uvažovali: Ak príde na nás po­hroma, meč a súd, mor alebo hlad, a pred­stúpime pred ten­to dom a pred Teba, lebo v tom­to dome pre­býva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úz­kos­ti k Tebe, Ty vy­slyšíš a za­chrániš. 10 Teraz hľa, Am­món­ci, Moáb­ci a obyvatelia Seír­skeho po­horia, cez ktorých si nedovolil Iz­raelu prej­sť, keď šiel z Egyp­ta, ale im ustúpil a ne­vyhubil ich, 11 tí sa nám, hľa, od­plácajú tým, že nás prišli vy­hnať z Tvoj­ho vlast­níc­tva, ktoré si nám pri­delil. 12 Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď ne­máme do­sť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiah­ne proti nám, a sami ne­vieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči. 13 Všet­ci Júdej­ci stáli pred Hos­podinom, aj ich deti, ženy a synovia. 14 Vtedy spočinul v zhromaždení Duch Hos­podinov na Jachazíélovi, synovi Zechar­ju, syna Benáju, syna Jeíéla, syna Mat­tan­ju, levítu z Ásáfov­cov. 15 Po­vedal: Dávaj­te po­zor, všet­ci Júdej­ci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšáfát: Tak vám vraví Hos­podin: Neboj­te sa a ne­strachuj­te sa pred tým­to veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj. 16 Zo­stúp­te zaj­tra proti nim. Práve budú vy­chádzať cícs­kym svahom a za­stih­nete ich na kon­ci údolia pred Jerúél­skou púšťou. 17 Vašou úlohou nebude bojovať. Zauj­mite po­stavenie, zo­staňte stáť a uvidíte spásu Hos­podina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem. Neboj­te sa a ne­strachuj­te! Zaj­tra vy­j­dite proti nim a Hos­podin bude s vami. 18 Vtedy sa Jóšáfát sklonil tvárou k zemi a všet­ci Júdej­ci i obyvatelia Jeruzalema pad­li pred Hos­podinom, aby sa Mu po­klonili. 19 Nato po­vs­tali levíti z Kehátov­cov a z Kórachov­cov, aby mohut­ným hlasom chválili Hos­podina, Boha Iz­raela. 20 Na druhý deň včas­ráno vy­šli na Tekóan­skú púšť. Pri ich od­chode si Jóšáfát za­stal a po­vedal: Počuj­te ma, Júdej­ci i obyvatelia Jeruzalema! Ver­te v Hos­podina, svoj­ho Boha, a ob­stojíte! Ver­te Jeho prorokom a bude sa vám dariť! 21 Po­tom sa poradil s ľudom a po­stavil Hos­podinových spevákov, ktorí mali v svätej nád­here spievať chválo­spevy, pred­chádzať pred ozb­rojen­cami a vravieť: Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo Jeho milosť tr­vá naveky. 22 Len čo začali plesať a spievať chválo­spevy, na­stavil Hos­podin zálohy proti Am­món­com, Moáb­com a obyvateľom Seír­skeho po­horia, ktorí pri­tiah­li proti Jud­sku, takže boli porazení. 23 Am­món­ci a Moáb­ci sa totiž po­stavili proti obyvateľom Seír­skeho po­horia, aby ich zničili a vy­hubili. A keď skon­covali s obyvateľmi Seír­skeho po­horia, po­máhali zničiť jeden druhého. 24 Keď prišli Júdej­ci na mies­to, od­kiaľ sa možno roz­hliad­nuť do púšte, a po­zreli sa na ten dav, ležali na zemi už len mŕt­voly. Ni­kto ne­unikol. 25 Keď prišiel Jóšáfát a jeho ľud po­brať korisť, našli tam množs­tvo majet­ku, šat­stva a drahocen­nos­tí. Na­brali si z toho toľko, že sa to nedalo uniesť. Tri dni od­nášali korisť; taká bola veľká. 26 Na štvr­tý deň sa zhromaždili v údolí Berácha. Keďže tam dob­rorečili Hos­podinovi, volá sa to mies­to pod­nes údolie Berácha. 27 Po­tom sa s radosťou vrátili všet­ci jud­skí a jeruzalem­skí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hos­podin im dal radovať sa nad ne­priateľmi. 28 Prišli do Jeruzalema s har­fami, citarami a trúbami k domu Hos­podinov­mu. 29 Strach pred Bohom doľahol na všet­ky kráľov­stvá krajín, keď počuli, že Hos­podin bojoval proti ne­priateľom Iz­raela. 30 Jóšáfátovo kráľov­stvo malo po­koj a jeho Boh mu do­prial od­počinutie od okolia. 31 Jóšáfát vládol nad Jud­skom. Trid­saťpäťročný sa stal kráľom a dvad­saťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Azúba, dcéra Šíl­chího. 32 Chodil ces­tou svoj­ho otca Ásu a ne­uchýlil sa z nej. Robil, čo bolo správ­ne v očiach Hos­podinových. 33 Len výšiny ne­zmiz­li a ľud sa srd­com ešte neroz­hodol pre Boha svojich ot­cov. 34 Os­tat­né Jóšáfátove činy, skoršie i ne­skoršie, sú za­písané v Dejinách Jehúa, syna Chanáního, ktoré sa do­stali do Knihy iz­rael­ských kráľov. 35 Po­tom sa jud­ský kráľ Jóšáfát spojil s iz­rael­ským kráľom Achaz­jom, ktorý páchal bez­božnosť. 36 Spojil sa s ním stavať lode pre plav­bu do Taršíša. Lode stavali v Ec­jón-Geberi. 37 Elíezer, syn Dódáváhov z Máreše, však prorokoval o Jóšáfátovi: Pre­tože si sa spojil s Achaz­jom, Hos­podin zbúra tvoje dielo. Lode stros­kotali a ne­moh­li sa plaviť do Taršíša.