Evanjelický2. Kronická2

2. Kronická

1 Šalamún od­delil sedem­desiat­tisíc nosičov bremien, osem­desiat­tisíc kamenárov na horách a nad nimi tritisícšesťs­to do­zor­cov. 2 Po­tom po­slal k týr­skemu kráľovi Chúramovi od­kaz: Ako si sa za­choval k môj­mu ot­covi Dávidovi, keď si mu po­slal céd­re, aby si po­stavil palác na bývanie, tak urob aj mne. 3 Teraz ja chcem po­staviť dom menu svoj­ho Boha, Hos­podina, za­svätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo von­né kadid­lo, aby boli ustavične pred­kladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného od­počin­ku , v nov­mesiacoch a na sláv­nos­tiach Hos­podina, nášho Boha; to je naveky po­vin­nosťou Iz­raela. 4 Dom, ktorý chcem po­staviť, musí byť veľký, lebo i náš Boh je väčší ako všet­ky božs­tvá. 5 Kto Mu však vládze po­staviť dom? Veď nebesá ani nebesá nebies Ho ne­ob­siah­nu; a kto som ja, že Mu mám po­staviť dom čo i len na kadenie pred Ním? 6 Teraz mi pošli muža, súceho spracúvať zlato, strieb­ro, bronz, železo, čer­vený pur­pur, kar­mazín i mod­rý pur­pur, ktorý by vedel zhotovovať rez­by spolu s umel­cami, ktorých mám v Jud­sku a v Jeruzaleme, ktorých mi ob­staral môj otec Dávid. 7 Pošli mi i céd­rového, cyp­rusového a san­talového dreva z Libanonu, lebo viem, že tvoji sluhovia vedia stínať libanon­ské stromy. Moji sluhovia budú s tvojimi sluhami, 8 aby mi pri­pravili veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem stavať, má byť veľký a ob­divuhod­ný. 9 Aj­hľa, tvojim sluhom rubačom, ktorí budú stínať stromy, dám na stravovanie dvad­saťtisíc kórov pšenice, dvad­saťtisíc kórov jačmeňa, dvad­saťtisíc batov vína a dvad­saťtisíc batov oleja. 10 Týr­sky kráľ Chúram od­povedal lis­tom, ktorý po­slal Šalamúnovi: Pre­tože Hos­podin miluje svoj ľud, učinil ťa nad ním kráľom. 11 Chúram po­kračoval: Požeh­naný Hos­podin, Boh Iz­raela, ktorý učinil nebesá i zem, že dal kráľovi Dávidovi múd­reho syna, roz­vážneho a roz­um­ného, ktorý chce po­staviť Hos­podinovi dom a sebe kráľov­ský palác. 12 Po­sielam ti teda súceho muža, skúseného znal­ca Chúrama Ábího, 13 syna ženy z dcér Dánových a otca Týrčana, ktorý sa vy­zná v práci so zlatom, strieb­rom, bron­zom a železom, s kamením a drevom, čer­veným a mod­rým pur­purom, bysom a kar­mazínom i vo vy­rezávaní rôz­nych rezieb a vo vy­mýšľaní ná­vr­hov, ktoré by sa mu zverili za spolu­práce s tvojimi umel­cami a s umel­cami môj­ho pána, Dávida, tvoj­ho ot­ca. 14 Teraz však nech môj pán pošle svojim sluhom pšenicu, jačmeň, olej a víno, ako pri­sľúbil. 15 My zase na­stíname z Libanonu stromov, koľko len budeš po­trebovať. Do­pravíme ti ich plťami po mori do Jaf­fy, a ty si ich do­pravíš do Jeruzalema. 16 Keď Šalamún spočítal všet­kých mužov - cudzin­cov, ktorí bývali v Iz­raeli - po sčítaní, ktoré urobil jeho otec Dávid - zis­til, že ich je stopäťdesiatt­ritisíc šesťs­to. 17 Z nich určil sedem­desiat­tisíc za nosičov bremien, osem­desiat­tisíc za kamenárov v horách a tritisíc šesťs­to za do­zor­cov, ktorí nútili ľudí pracovať.