Evanjelický › 2. Kronická › 36

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Jóácház1 Nato ľud krajiny vzal Jóácháza, syna Joziášov­ho, a ustanovil ho mies­to jeho otca v Jeruzaleme za kráľa. 2 Jóácház mal dvad­saťt­ri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval tri mesiace. 3 Egypt­ský kráľ ho však po­zbavil vlády v Jeruzaleme a krajine uložil po­kutu sto talen­tov strieb­ra a talent zlata. 4 Egypt­ský kráľ ustanovil jeho brata El­jakíma za kráľa nad Jud­skom a Jeruzalemom a zmenil mu meno na Jójákím. Necho vzal jeho brata Jóácháza a od­vliekol do Egyp­ta. Jójákím5 Jójákím mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, jeho Bohu. 6 Proti nemu vy­tiahol Nebúkad­necar, babylon­ský kráľ, a sput­nal ho okovami, aby ho od­vliekol do Babylona. 7 I náčinie domu Hos­podinov­ho si Nebúkad­necar od­niesol do Babylonu a uložil tam vo svojom dome. 8 Os­tat­né Jójákímove činy, ohav­nos­ti, ktoré páchal, a iné údaje o ňom, sú po­značené v Knihe iz­rael­ských a jud­ských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jójáchín. Jójáchín9 Jójáchín mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi. 10 Na prelome roku po­slal však kráľ Nebúkad­necar pre neho a dal ho do­praviť do Babylonu spolu so vzác­nym náčiním domu Hos­podinov­ho. Za kráľa nad Jud­skom a Jeruzalemom do­sadil jeho brata Cid­kiju. Cidkija11 Cid­kija mal dvad­saťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 12 Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, jeho Bohu. Ne­pokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý hovoril na po­kyn Hos­podinov. 13 Ba vzop­rel sa proti kráľovi Nebúkad­necarovi, ktorý ho donútil pri­sahať na Boha. Stal sa tvrdo­hlavým a zanovito si umienil, že sa ne­ob­ráti k Hos­podinovi, Bohu Iz­raela. 14 I všet­ci kňaz­skí hod­nos­tári a ľud do­púšťali sa mnohok­rát ne­very podľa rôz­nych ohav­nos­tí národov a poškvr­nili dom Hos­podinov, ktorý po­svätil v Jeruzaleme. 15 Keď im Hos­podin, Boh ich ot­cov, po­sielal pro­stred­níc­tvom svojich po­slov včas a naliehavo na­pomenutia, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbyt­kom, 16 zo­smiešňovali Božích po­slov, opo­vr­hovali Jeho slovami a hanobili Jeho prorokov, pre­to stúpol Hos­podinov hnev proti ľudu, takže nebolo po­moci. 17 Pri­viedol na nich chal­dej­ského kráľa, ktorý vo svätyni po­bil ich mláden­cov mečom, ne­ušet­ril mláden­ca ani pan­nu, ani star­ca zošlého vekom. Všet­kých mu vy­dal do ruky. 18 Všet­ko veľké i malé náčinie domu Božieho, po­klady domu Hos­podinov­ho, po­klady kráľa a jeho hod­nos­tárov, všet­ko od­niesol do Babylonie. 19 Po­tom spálili Boží dom, zrúcali hrad­by Jeruzalema, spálili všet­ky jeho paláce, čím zničili i všet­ky cen­né pred­mety. 20 Tých, ktorí unik­li meču, od­vliekol do zajatia do Babylonie, kde boli ot­rok­mi jemu i jeho synom až po na­stolenie perz­skej vlády. 21 Aby sa tak spl­nilo slovo Hos­podinovo, vy­slovené Jeremiášom, kým krajina ako náh­radu nedos­tane všet­ky svoje sviatočné dni od­počin­ku. Po celý čas, kým bola pus­tá, od­počívala, aby sa na­pl­nilo sedem­desiat rokov. 22 V pr­vom roku Kýra, perz­ského kráľa - aby sa tak spl­nilo slovo Hos­podinovo, vy­slovené Jeremiášom - po­vzbudil Hos­podin perz­ského kráľa Kýra, ktorý dal rozh­lásiť po celom svojom kráľov­stve, a to i písom­ne: 23 Tak­to vraví perz­ský kráľ Kýros: Hos­podin, Boh nebies, odo­vzdal mi všet­ky kráľov­stvá zeme a po­veril ma, aby som Mu po­stavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Jud­sku. Ak nie­kto z vás po­chádza z Jeho ľudu, Hos­podin, jeho Boh, nech je s ním a nech odíde!